Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Dejiny opálových baní v Dubníku - 1.časť (do r.1800)
zdroj: http://opal.webpark.sk
pridané: 29.1.2005

Keď sa pustíme od Kokošoviec tak nás krásna romantická cesta privedie cez údolie riečky Delne k hájovniam Hradová a Sigord . Riečku Delňu opúšťame v Zlatej Bani. Zlatou Baňou prechádzame hrebeňom vodného prepadu cez kótu 666 na zvlnený na juh sa zvažujúciterén v strede ktorého je vrch Nosger s nálezom rumelky . Za Nosgerom sa vypína TANCOŠKA /846 m/. Bokom medzi Nosgerom a Tancoškou je utešený brezový hájik za ním vysoký bukový porast s kontúrami LIBANKY . Obidva hrebene zakrývajú výhlad na vyššie položenú osadu Dubník .Prvé opálové bane sa nachádzajú ešte pred Nosgerom , vľavo v smere našej cesty na úbočí VEĽKEJ /1092 m/ a MALEJ /865 m/ ŠIMONKY .Ďalej sú to priestory ČOLO /863 m/ a REMETY . Na západ potom PASEKY a nadovšetko LIBANKA .Svahy Libanky sú priam posiate otvormi opustených štôlni a jám s haldami jaloviny , pingami , hlbokými zárezami a zvyškami stavieb . Baňa JOZEF je stred oblastí bývalých opálových baní . V blízkosti Červenice je obec LÚČINÁ /predtým HUVÍZ/ . Cesta cez Rozhánovce do Košíc je zaujímavá tým že na tejto ceste sa stretávame z dvoma potokmi ktoré sú spominané v literatúte i v iných prameňoch . Je to predovšetkým OLŠANKA, v ktorej koryte sa údajne našiel najspomínanejší opál na svete = HARLEKÝN = . Jej pramene sú spod Šimonky. Stredobodom našej pozornosti však bude oblasť výskytu drahého opálu a problémy s ním súvisiace . Podla Gesella je základnou horninou v:

ZLATEJ BANI mladší / augit - trachyt / bez rudného obsahu , so šedými až čiernými odrodami.
ŠIMONKA tu je / labradorit – amfibol – trachyt /.
LIBANKA tu je / bytownit – trachyt /.

BAŇA JOZEF tu boli sprievodnými minerálmi opálu / hyalit – antimonit – pyrit / . Okrem toho sa tu vyskytuje biela mäkká ílovitá hmota . Podľa dnešných výskumov to je /ryolit – andezit / a ich ekvivalencie / pyroxenický – amfibolický – autometamorfovaný – kaolizovaný / a ich pyroklasicky /agloromenáty – túfy – tufity / .

Vo všetkých uvedených horninách sa nachádza drahý opál. Ložiskové pomery boli rozdelené na ťah pohoria:
ŠIMONKA = S – J
LIBANKA = SZ - JV

Hoffer tvrdil vo svojej správe výskyt opálu v okolí KECEROVSKÝCH PEKLIAN Bruckmann / ojedinelýn údaj ! / hovorí o náleze opálu v jednej zapadlej šachte pri ABRAHAMOVCIACH . Opály z tejto lokality sa odosielali do Vratislavi. Granáty, ktoré sa tu vyskytujú, ostávajú bez povšimnutia. Marsigli udáva nálezisko opálu v PEKĽANOCH. Za opál veľkosti groša sa platilo 60 - 100 dukátov. Opál sa dá povedšine najisť ako osamelý kus po zídení snehu v krtincoch, v potokoch, po výdatných dažďoch, v koreňoch vyvrátených stromov, na rozoranej pôde a pod. Sú veľkosti hrášku alebo fazule. Väčšie kusy sa nachádzajú zriedkavo.

V súvislosti s bánskym podnikaním sa uvádza nález za kutacej dobývacej spoločnosti Neumány a Koletsch jeden veľký kus, ktorý museli rozpíliť na tri časti, aby ho mohli speňažiť. Po tejto spoločnosti prebrali územie baní za poplatok 5 zlatých za šachtu sedliaci z Červenice ktorý viedli dobrý obchod s priekupníkmi z Košíc.Tento stav trval až do zániku súkromného podnikania. Sedliaci nedodržiavali žiadnu pravidelnosť a rozryli celý priestor nádejnej ťažby. Tento stav sa stal neskoršie predmetom kritiky, pretože sťažoval regulovanie banských prác. To platí hlavne o dobývaní na Libanke a Stráňach , kde sa našli opále roztrúsené v teréne. Pracovalo sa s primitívnymi nástrojmi, motykou, menej lopatou, výnimočne kladivom. Často robili aj veľké jamy ktoré potom opäť zasypávali a po výdatných dažďoch mohli na týchto miestach vyzbierať tie cennejšie nálezy. A tak Ruprecht konštatoval, že podľa názoru jeho informátorov sa sa dá opál najisť aj v opustených banských dielach, v ktorých ostali alebo zabudnuté, alebo ukryté v zábale hliny. Nuž a ako sa má správne hladať opál: NAJPRV SA MÁ HLADAŤ OPÁLONOSNÁ HORNINA A AŽ V NEJ OPÁLOVE HNIEZDO. Po čase sa najväčšia pozornosť banských dobyvatelov presunula na ložisko v PREDBANI, ktoré malo pevnú horninu s peknými nálezmi.

DUBNICKÉ KUTISKO poskytovalo hlavne mliečne opály.
ŠIMONKA tu boli najvýdatnejšie ložiská.
STREDNÁ BUČINA tu sa našli ojedinelé kusy opálu v hline a v naplaveninách, ktoré boli obyčajne obalené hnedým železitým povlakom.
NIŽNÁ BUČINA tu sa vyskytli aj vzácne čierne opály, hoci len v malom množstve a s prímesou iných farieb. Väčšiu časť nálezov tvorili priehladné mliečne opály s nádychom modrej a medovožltej farby.
LIBANKA na jej východných svahoch na miestach zvaných STRÁNE boli hniezda opálu vrastené do ťažkých balvanov porfýru.
PREDBAŇA najvýchodnejší cíp Libanky.Tu sa podarilo Déliusovi najsť pekné opály a tiež "oči sveta " a to v múli na najnižšiom a najhlbšom mieste potoka . Najcennejšie opály svojej zbierky tu našiel aj dvorný klenotník z Viedne Hank . Platil si 26 robotníkov čo sa mu aj vyplatilo . Opál sa tu dobýval tak dlho , až ich ťažbu / vlastne krádež / najvyššie vládne miesta zakázali . Vzhlad Predbane spotvorili korene bukov . Tvrdú horninu bolo ťažko rozrušiť aj klinom. I tu sa však opálové hniezda objavovali vo viacerých farbách.

DUBNICKÉ LOŽISKÁ boli také tvrdé ako Predbaňa. Predkané boli pieskovcom a ílom. Z opálov sa tu vyskytovali všetky druhy a boli tu náznaky aj možnosti výberovej ťažby, hoci sa tu nevenovala pozornosť mliečnemu opálu, ale len hodnotnejším kúskom.

ŠIMONKA mala ložiská na severe. Náleziska sa ťahali v smere východ - západ a po obidvoch stranách asi 30 m. Podnet na ťažbu na Šimonke dal nález z roku 1778 , kedy istý pastier našiel kus opálu v krtisku. Opály vyťažené na Šimonke boli mimoriadne kvalitné. Náleziská robili dojem opustených baní s prepadnutými šachtami a štôlňami a kraj vyvolával dojem že sa ním prehnala výchrica.

1. časť   2. časť   3. časť