Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Drahokam v hlušine (Dubnícke opály)
zdroj: www.iformat.sk
pridané: 25.4.2005

Chcete vlastnoručne "vyhrabaný" drahokam do náušnice pre svoju milú? Prečo nie. Ak si zaplatíte 80 korún na hodinu, môžete na halde Viliam v Dubníku na východnom Slovensku pokúšať šťastie. Tunajšie opálové bane sú jedným z najvzácnejších nálezísk tohto drahokamu na svete..

V tomto príbehu znie veľa vecí neuveriteľne. Nebyť otca Jozefa a syna Martina Jančokovcov - prvý vedie firmu, ktorá sa o nálezisko stará, druhý nadáciu - zničí zrejme opálové bane a zvyšky baníckej osady zub času. Ložiská opálu na Dubníku sú pritom unikátne. Podobné, ale menšie sa nachádzajú iba v Austrálii. Priekopníkom úsilia o záchranu opálových baní na Dubníku bolo hnutie Strom života, ktoré tu do roku 1994 organizovalo tábory pre mladých ľudí. Ukázalo sa však, že ide o záležitosť nad sily dobrovoľníkov. "Napríklad sme sa snažili zabezpečiť vchody do podzemia pred zlodejmi. Tí ale boli vždy šikovnejší, pretože s pomocou výbušniny si urobili otvor o pár metrov ďalej od miesta, ktoré naši ľudia zabetónovali," spomína vedúci hnutia Stromu života Oto Makýš. Skrytý poklad. "Pozor na hlavy," upozorňuje nás správca nadácie Dubnícke opálové bane Martin Jančok. Vchádzame do sprístupnenej štôlne Viliam. Na hlavách máme helmy s čelovými lampami, oblečení sme v tvrdých žltých pogumovaných kabátoch. Po niekoľkých metroch míňame ľadové kvaple, ktoré sú väčšie ako postava človeka.

Exkurzia trochu pripomína výpravy Indiana Jonesa. Ak si však človek predstaví, že v stredoveku tu tie kilometre chodieb razili dvaja chlapi tempom tri metre za mesiac, smiech vás prejde. V zlatej ére miestneho baníctva v 19. storočí na Dubníku pracovalo až tristo ľudí; okrem baníkov to boli aj brusiči drahých kameňov, úradníci a iní zamestnanci. Dnes tu stretnete iba netopierov. Ide totiž o jedno z najväčších zimovísk týchto zvierat v Európe. Odhaduje sa, že na stenách štôlní hybernuje na štyritisíc netopierov zo 16 druhov. Opál za pol milióna dolárov. Keď sa na Dubníku v roku 1922 ukončila ťažba, ostalo v bani 36 opálových hniezd v hodnote asi 11 miliónov korún československých. Rok predtým technická správa československého ministerstva verejných prác tvrdila, že by tu ešte bolo čo ťažiť 80 rokov. Aj ďalšie prieskumy ukázali, že opálov je tu dosť. Ak by sa, pravda, našiel nový nájomca. "V časoch najväčšej slávy za Goldschmiedtovcov v druhej polovici 19. storočia sa na Dubníku ťažilo 25 tisíc karátov, teda päť kilogramov opálov ročne. Najznámejší tunajší drahokam Harlekýn, ktorý je najväčším opálom na svete, sa nachádza v múzeu vo Viedni a má 3035 karátov (607 gramov). Jeho cena je vyčíslená na pol milióna dolárov, ale zberateľská hodnota je mnohonásobne vyššia," tvrdí správca nadácie Dubnícke opálové bane Martin Jančok.

Konšpirácia Protinožcov? Natíska sa jednoduchá otázka. Prečo sa teda na Dubníku viac než 80 rokov neťaží opál? Jančok má na to rýchlu odpoveď - niekto, zrejme z konkurencie mal eminentný záujem, aby sa tak nestalo. Austrálčania sa vraj už takmer storočie starajú o to, aby sa na Dubníku neťažilo. Nie je to však tá najbizarnejšia predstava v tomto príbehu. Obnova dlhodobo nefunkčnej bane je však drahšia ako vyrazenie novej štôlne. Aj tu sa však už ľady pohli. "Naša firma sa sústreďuje na obnovenie ťažby a spracovania drahého opálu. Stane sa tak, len čo to banský úrad povolí. Prevádzkujeme aj náučný chodník v podzemí, jeho časť sprístupňujeme pre verejnosť," hovorí Jozef Jančok z Opálových baní Dubník a.s. Vykrádači opálov. "Dvaja z tých piatich vykrádačov sa doslova po...," írečitou, ale nepublikovateľnou slovenčinou popisuje Martin Jančok jednu skúsenosť s tými, ktorí neveria, že ložiská opálu sa vyčerpali. "Boli to dvaja Slováci a traja Rakúšania. Objavil som ich pri pokuse o krádež v bani. Kľačali tu potom v kancelárii predo mnou s rukami za hlavou. Keď prišli policajti, nepovedali mi na to, že som ich zadržal s pomocou zbrane ani ň." Historky o zlodejoch, v ktorých sa tasia kolty, patria k tým najlepším. Pripomínajú tak trochu kovbojky o rýchlorukom Billovi: zákon stelesňuje v tomto prípade absolvent fakulty baníctva, ekológie a riadenia Technickej univerzity v Košiciach. Na Dubníku pôsobí už sedem rokov, jeho otec však už trinásť. Keďže donedávna boli bane zapísané v katastri ako lesy, mala by ich chrániť lesná stráž - tá sa tu však ešte neobjavila.

Nie všetci z tisícov návštevníkov majú čestné úmysly. Často ide o cudzincov, ktorí prichádzajú v sprievode Slovákov. Jeden taký sa dokonca oháňal diplomatickým pasom rádu Maltézskych rytierov. Predtým ako tu začali pôsobiť Jančokovci, ročne registrovali niekoľko desiatok krádeží. Vlani to boli len dva-tri pokusy. Ochranu ložiska zabezpečuje jeho správca, firma Opálové bane Dubník. Banská stráž však už dávno nefunguje. Ak dnes prichytia podozrivé osoby, musia zavolať políciu. Už sa tiež stalo, že Martin Jančok si sadol na cestu, aby zlodejovi zabránil ujsť autom. "Ak by šliapol na plyn, má problém," vraví Martin. Na konci nite. Stávajú sa aj kuriózne prípady. Takými boli aj študenti, ktorí si o Dubníku prečítali článok v novinách a mysleli si, že tu po pár metroch narazia na drahokamy. "Všimol som si raz, že ktosi v podzemí nechal po sebe niť. Naschvál som ju preložil tak, aby nemohli nájsť cestu von a v tichosti som sledoval, čo sa bude diať. Keď tí nešťastníci prišli na jej koniec, ostali bezmocne stáť pred kolmou kresanou stenou. Chlapi, tu sa nám to zavalilo! - vraví jeden z nich. Dusil som sa od smiechu. Asi pol hodinu som ich nechal uvažovať. Vystriedali všetko, od nadávok až po plač. Potom som na nich húkol zhora. Chudáci, psychicky sa zosypali. Napokon som ich vyviedol a riešili to policajti," spomína mladý Jančok.

Osudy osady. Nadácia Dubnícke opálové bane sa s pomocou darov od sponzorov a grantov pokúša obnoviť zvyšky unikátnej baníckej osady zo začiatku 18. storočia a vybudovať banícky skanzen. Ide vlastne o záchranu posledných troch budov vrátane stodoly z roku 1750 a obecnej školy, ktorá mala ako prvá vo vtedajšom Uhorsku vyučovací jazyk slovenský. Zo školy by malo byť infocentrum. Nadácia buduje aj náučný chodník. Vďaka pomoci US Steel, grantu ministerstva práce a sociálnych vecí a príspevkom predsedu vlády a prezidenta od jari do jesene organizuje pobytové tábory. Na desiatich turnusoch sa už vystriedalo 230 detí z Košíc a okolia. Práce pri oprave budov a úprave terénu pri vchode do štôlní s pomocou aktivačných príspevkov vykonávajú Rómovia z neďalekej Červenice a Keceroviec. Aj poslanec obecného zastupiteľstva v Červenici Martin Husár považuje klenot v podzemí za možný zdroj prosperity kraja, v ktorom vládne vysoká nezamestnanosť. "Zdá sa mi, že sme ešte trochu zaspatí. A práve ľudia ako Martin nás tu prebúdzajú," smeje sa Husár, ktorý zodpovedá za zamestnávanie miestnych Rómov. Žiadny Disneyland. V dlhodobom výhľade by na Dubníku malo vzniknúť okrem múzea baníctva a skanzenu možno aj penzión. Náklady na celý špás projekt rozpočítal na 96 miliónov korún. Počíta sa so sprístupnením šiestich kilometrov baníckych chodieb pre verejnosť, v iných častiach rozsiahleho podzemného systému by sa však mohla obnoviť ťažba opálu.

Veľkolepé plány sa môžu zdať nereálne, ale keď pred pár rokmi sedem podnikateľov otvorilo v opálových baniach v Austrálii turistickú atrakciu s krčmami, kostolom a múzeom v podzemí, podarilo sa im prilákať v prvom roku 7,5 milióna návštevníkov. Vláda im poskytla rozsiahle úľavy na daniach a až k baniam vybudovala sto kilometrov nových ciest... Martin Jančok preto s trpkosťou hovorí, že americkí turisti, ktorí na Dubník zavítajú, iba nechápavo krútia hlavami: keby vraj čosi tak vzácne bolo v USA, tak by sa tu predávali bábiky v baníckych oblekoch a atrakcia by živila široké okolie. "Zdá sa mi hlúpe dať medzi exponáty vypchatú ženičku, ako stojí pri šporáku a vedľa nej vypchatého baníka, ktorý sa vrátil zo šichty a čaká za stolom na obed," smeje sa Martin Jančok. Gýče pritom nie sú treba. Primeranú expozíciu b baniach v poľskej Vieličke navštívi ročne 150 tisíc ľudí, soľné bane v rakúskom Salzburgu až dva milióny turistov. Aj na Dubníku návštevnosť stúpa. Svitá teda na lepšie časy aj v slovenskom podzemí?

Opály na Dubníku

Unikátne ložiská opálu sa nachádzajú uprostred severnej časti Slánskych vrchov. Prvá písomná zmienka o ťažbe drahého opálu na Dubníku pochádza z roku 1597 - ide o povolenie, ktoré vydal cisár Rudolf II. pre Alberta Magnusa z poľskej Wroclavi. Opál sa tu zrejme ťažil už predtým. Bane prosperovali, mali viacerých nájomcov až do roku 1922, keď si ich prenajala francúzska firma Bitter-Belangenay. Ťažobnú činnosť však vzápätí ukončila kvôli nedostatku prevádzkového kapitálu. Posledným významným nálezom bol v roku 1914 opál o hmotnosti 108 karátov, ktorý dostal príznačný názov Svetová vojna. V roku 1964 vyhlásili drahý opál za chránený minerál, jeho ťažbu zakázali a opálové bane na Dubníku vyhlásili za chránený areál. Nadácia Dubnícke opálové bane, ktorá vznikla v roku 1999, doteraz pre verejnosť sprístupnila asi 750 metrov podzemných priestorov.

iformat.sk