Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banská Štiavnica - história
zdroj: www.referaty.sk
pridané: 29.7.2005

O meste Banská Štiavnica sa zvykne hovoriť ako o meste baní, škôl a historických pamiatok, ku ktorým možno oprávnene priradiť aj charakteristiku mesta s početnými historicko-technickými expozíciami. Najstaršie banícke mesto na Slovensku, Banská Štiavnica, sa nachádza v južnej časti stredného Slovenska. Samotné mesto je na zozname chránených pamiatok UNESCO.

Banská Štiavnica získala status mesta v roku 1255 (ale možno už v roku 1237), keď boli uhorským kráľovstvom udeľované prvé mestské privilégiá. Jej mestské privilégiá slúžili ako vzor pre ďalšie banícke mestá, ako napríklad Banská Bystrica (1255). V tých časoch bol široko-ďaleko jedinou opevnenou stavbou hrad, ktorý sa nachádzal na vrchu Glazeberg. Tento hrad bol sídlom baníckej komory, ktorá kontrolovala príjmy plynúce z ťažby v baniach. Prosperita zlatých a strieborných baní a povýšenie mesta na slobodné kráľovské mesto ovplyvnili jeho architektúru a rozvoj. Staré sakrálne budovy boli prestavané v Gotickom štýle.

Trojičné námestie, historické
centrum mesta

Mesto sa rozrástlo pozdĺž hlavnej cesty. V rokoch 1442-1443, bolo mesto so svojimi kostolmi, mešťanskými domami, hradmi a baňami poškodené v dôsledku bojov za Uhorský trón, ako aj zemetraseniami. Tieto udalosti boli impulzom pre renováciu mestských domov a sakrálnych stavieb, ako aj pre výstavbu nových, ako radnica, mestské opevnenia a kostol. Na konci 15. a začiatkom 16.storočia, začala ťažba rúd v okolí Banskej Štiavnice krachovať, hoci bola ešte stále zisková. Dôvodom bol nedoriešený problém pumpovania vody a klesajúce ceny zlata a iných vzácnych kovov na Európskom trhu. Počas rozsiahlej stavebnej aktivity v 16.storočí boli plány pre rekonštrukciu menej dôležité než potreba opevniť mesto proti Tureckej armáde. Staré domy mešťanostov boli zrekonštruované a rozšírené, postavili sa veľkolepé renesančné paláce ako aj kancelárie baníckej komory a jej hlavy - Chamberlaina - vysokého kráľovského zástupcu.

Hlavne prístupové cesty boli uzatvárané Antolskou, Belanskou, Kammerhofskou, Piargorskou a Roxerskou bránou. V týchto časoch boli kontakty Banskej Štiavnice s ostatnými banskými centrami smerované k vyhľadávaniu odborníkov na vodné pumpovanie a prípravu rúd na spracovanie za pomoci vody. Vďaka koncentrácii neobyčajne šikovných odborníkov ako M. K. Hell, S. Mikovini, J. K. Hell a iných boli vynájdené zariadenia ako vysoko efektívne vodné rezervárne, systém kanálov, stroje pre pumpovanie vody, ktoré pomohli oživiť ťažbu rúd a zvýšiť štandard v ťažbe v Banskej Štiavnici. \par \par Zároveň sa zvyšovala dôležitosť mesta ako zakladateľa a podporovateľa technických objavov v banskej ťažbe. Mesto získalo nový status, najdôležitejšieho centra ťažby vzácnych kovov v Habsburskej monarchii. Tento fakt bol potvrdený založením prvej baníckej školy v Maďarsku v Banskej Štiavnici (1735), ktorá bola neskôr povýšená na Banícku Akadémiu v roku 1762, čo bolo dôsledkom faktu, že mesto bolo v tom čase najznámejším centrom baníckej vedy a technológie v Európe.

Toto nové obdobie ekonomickej prosperity vyvolalo rozvoj mesta a zvýšilo jeho príťažlivosť. Staršie dominantné budovy a paláce získali barokové črty, interiéry boli prestavané a fasády sa stali skoro jednotnými. V 18.storočí bola Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku. Do tohoto času sa mesto pýšilo svojim vodným systémom, cesty boli vydláždené a objavili sa nové barokové a klasicistické budovy. Centrum mesta bolo dokončené postavením klasického Luteránskeho kostola. Impozantný barokový morový stĺp so svätou trojicou bol zrealizovaný talianskym sochárom Stanettim. Podľa stĺpu je pomenované aj námestie, na ktorom stĺp stojí: Námestie Svätej Trojice. Ťažba rúd sa v Banskej Štiavnici znížila ku koncu 19.storočia a hlavný záujem mesta sa presunul z ťažby na vzdelávanie.

Banícka a lesnícka akadémia, obklopená Botanickou záhradou, bola postavená vo východnej časti mesta v rokoch 1892 až 1912. Iróniou je, že vďaka zdrvujúcemu ekonomickému krachovaniu mesta, jeho veľkolepá architektúra zostala zachovaná, bez zásahu ďalších stavebných aktivít. Súčasný výzor tohoto historického mesta je výsledkom pokračujúceho rozvoja, odrážajúceho politické, ekonomické podmienky a kultúrne zmeny v regióne. Už v r. 1605 je v Banskej Štiavnici organizovaná forma výuky banských odborníkov v Európe. V r. 1735 vznikla prvá banícka škola v Uhorsku. V r. 1762 bola v Banskej Štiavnici založená nielen prvá banícka akadémia, ale aj prvá vysoká škola technického charakteru na svete. S menom profesorov tejto školy sú spojené mnohé európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky. Za všetkých treba spomenúť aspoň Gašpara Weindla, ktorý r. 1627 uskutočnil prvý úspešný pokus s využitím pušného prachu v baníctve, čo bolo súčasne prvým použitím pušného prachu pre mierové účely, Mateja Kornela Hella (1653-1743) a Jozefa Karola Hella (1713-1789) - svetoznámych konštruktérov najprogresívnejších banských mechanizmov na svete, ako aj Samuela Mikovíniho, ktorý s týmito dvoma vynálezcami má najväčšiu zásluhu na vytvorení jediného banského vodohospodárskeho systému v okolí Banskej Štiavnice, ktorý v podobe vodných nádrží i časti tohto systému z minulosti sa zachoval dodnes.

Mesto je vlastne jedno veľké kultúrno- historické múzeum. V historickom jadre mesta - mestskej pamiatkovej rezervácii je 360 objektov umelecko-historických pamiatok. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa mestu dostalo v decembri 1993 najvyššieho medzinárodného uznania a ocenenia. Historické jadro mesta a technické pamiatky v jeho okolí boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva medzi, v tom čase 410 najvýznamnejších pamiatkových lokalít sveta, ako prvé mesto zo Slovenska. V tom istom roku rozhodla Rada Európy o tom, že spracuje pre toto mesto projekt technickej pomoci ako prvému mestu vôbec zo všetkých postkomunistických štátov. To samo o sebe hovorí o mimoriadnej kultúrno-historickej hodnote mesta i jedinečných technických pamiatok jeho okolia. Banská Štiavnica však nie sú len pamiatky, hrady, zámky, kaštiele, chrámy a múzeá. Kultúrno-historická hodnota mesta, okolitých obcí a technických pamiatok v symbióze s výnimočnými krajinárskymi hodnotami prírody okolia Banskej Štiavnice je jednou z najexponovanejších oblastí cestovného ruchu na Slovensku a perspektívne aj v strednej Európe Mestská pečať z roku 1275 je najstaršou mestskou pečaťou v Európe, na ktorej sú banícke insígnie. Banská Štiavnica mala svoj erb už v 13. storočí; patri teda medzi naše mesta s najstaršími erbmi. V pôvodnom erbe bol hradný múr s cimburím a pracovne nástroje baníckeho obyvateľstva - motyka, kopáč a dve kladiva. Kamenný erb z roku 1681, ktorý sa zachoval na budove klopačky je znakom baníckej bratskej pokladnice. Znázorňuje motívy baníckych a hutníckych nástrojov s jašteričkami. Podľa povesti symbolizujú objavenie miestneho rudného bohatstva.

Osemnáste storočie bolo obdobím slovenskej banskej techniky. Bolo to obdobie Mateja Kornela Hella a jeho syna Jozefa Karola Hella - vynikajúcich technikov a konštruktérov, Samuela Mikoviniho - profesora, geodeta, kartografa a matematika. V banskoštiavnickom rudnom revíry vznikol jedinečný vodohospodársky systém pozostávajúci z vyše 40 umelých vodných nádrží. Využívajúc lacnú vodnú energiu z týchto nádrži, vznikali najefektívnejšie banské vodné čerpadlá: vodostĺpcové, vahadlové a vzdušné. Roku 1782 sa začala raziť Voznická dedičná štôlňa slúžiaca k odvodňovaniu bani celého revíru. So svojou dĺžkou 16,5km je dodnes najdlhšou banskou štolňou na svete. Razili ju do roku 1878, teda 96 rokov.

Osobitnú kapitolu v dejinách mesta tvorí obdobie tureckých vpádov v 16. storočí. Turkov lákali bohaté banské mesta. Do Banskej Štiavnice sa však nikdy nedostali. Taliansky inžinier Ferrabosco vypracoval plán obrany mesta. Farský kostol prestavali na pevnosť - Starý zámok. Príchodové cesty uzavreli bránami: Svätoantonskou, Belanskou, Cilingerskou, bránou pri Kammerhofe a jedinou doteraz zachovanou - Piargskou branou. Juhozápadne od mesta postavili druhú pevnosť - Nový zámok nazývaný tiež panenský, ktorý je jednou z najpôsobivejších stavieb, vtláčajúci mestu jedinečný charakter. Obe pevnosti sa zachovali v takmer nezmenenej podobe.

V roku 1950 Banská Štiavnica bola vyhlásená za jednu z prvých Mestských Pamiatkových rezervácii na Slovensku a teraz je mesto zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Kabinetné zbierky Baníckej akadémie, zriadené Máriou Teréziou v roku 1762, sa stali prvotným fondom pri zriaďovaní muzeálnych zbierok.

Nový Zámok - mohutná hranolovitá veža so štyrmi nárožnými baštami, vybudovaná v rokoch 1564 -1571, plnila funkciu hlavnej ochrannej bašty a zároveň bola aj súčasťou signalizačnej sústavy mesta Banská Štiavnica. Po nevyhnutných rekonštrukčných prácach bola sprístupnená expozícia Proti turecké boje na Slovensku. Vystavené plastiky Turkov v životnej veľkosti, ktoré sú kópiami, boli zhotovené podľa originálnych predlôh. V hornej časti zámku sa nachádza ambit, z ktorého sa vám naskytá nezabudnuteľný výhľad na historické jadro mesta a okolia.

Banské múzeum v prírode. V povrchovej expozícii sa nachádza rozsiahly skanzen baníckych centier. Ako napríklad originálna strojovňa s ťažnou vežou zo šachty Mária, ťažný stroj s parným pohonom, cajchovňa ktorá je zariadená účelovým inventárom a kováčska dielna s pôvodnými zariadeniami. Podzemnú expozíciu tvoria dva sprístupnené horizonty šachty Ondrej, pochádzajúcej z konca 17. storočia. Nikde na svete nevzniklo toľko svetových vynálezov. Banská Štiavnica je jedným z najmalebnejších miest na Slovensku. Na miestnych budovách môžete obdivovať umelecké a architektonické štýly niekoľkých období. V múzeách sa môžete dozvedieť o histórii mesta, baníctva ako aj lesníctva. Jednou z najatraktívnejších častí Slovenského banského múzea je náučná expozícia - skanzen - Banícke múzeum v prírode.

Atraktívnosti Banskej Štiavnice pridáva aj jej okolie, ktoré priťahuje turistov do blízkych hôr a k jazerám. Rekreačné oblasti v okolí jazera Klinger, Vindšachta, Richňava, Sitnianskych vrchov a jazera Počúvadlo ponúkajú návštevníkom nezabudnuteľné prežitie prázdnin v zime, či v lete.

referaty.sk