Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Rudňany - história obce
zdroj: www.sk.wikipedia.org
pridané: 1.5.2005

Obec Rudňany od svojho vzniku má trvalú spojitosť s rudným baníctvom. Už názov obce, resp. osady pri jeho vzniku je spojený s nemeckým názvom Medeného potoka Cufurbach, ako o tom svedčia listiny uložené v Markušovskom archíve. Rok 1332 považujeme za rok vzniku osady s názvom Cufurbach, vyplýva to z listiny palatína Jána Drugetha. V roku 1345 vydal panovník Ľudovít I. listinu , v ktorej sa spomína obávané miesto Kuffurbach. Vývoj mena obce pokračoval, v XVI. stor. sa začal používať názov Koterbach, v roku 1851 sa spomína názov Felsó et Alsó Kotterbach, ako slovenská dedina so 431 obyvateľmi. V rokoch 1894 až 1918 vplyvom maďarizácie bol názov obce zmenený na Ótosbánya. Po vzniku ČSR sa názov obce zmenil na Koterbachy a v roku 1948 na dnešný názov Rudňany.

Počiatky baníctva, v spojitosti s ložiskami v okolí Rudnian, siahajú až do doby bronzovej /okolo roku 1700 pred n.l./. Priamy vzťah pravekých výrobcov bronzových predmetov k ložiskám medenej rudy pri Rudňanoch sa predpokladá v mladšej dobe bronzovej / r. 1000 - 1200 pred. n. l./ Na lokalite Tureň pri Vítkovciach sa vo vnútri opevneného areálu našli pozostatky šachtových pecí, formy na odlievanie bronzových šperkov, nástroje a polotovary z bronzu . Archeologickým výskumom je doložená aj výroba ortute na Svinskom Hŕbe. Výroba ortute v tejto lokalite je podobná ,ako ju opísal známy banský odborník Agricola. Štúdium histórie Rudnian sťažuje skutočnosť, že Rudňany dlho neboli samostatnou obcou. Preto aj najstaršie dejiny Rudnian sú spojené s dejinami okolitých obcí, či miest ako je už dnes zaniknutá obec Miloj, neskoršie Milovec, ktorá sa nachádzala pri ceste z Domaňoviec do Spišského Hrhova. Časť Rudnian bola spojená s činnosťou Mariassiovcov, ktorí sídlili v Markušovciach. Štyria Mariassiovci, ktorí žiadali panovníka o povolenie dobývať vzácne kovy, dostali tie isté výsady, ako mali iné banské mestá. V roku 1345 dosiahli preloženie colného miesta z Rudnian do Zlatníka /táto obec zanikla/, ktorý im patril. Rudňany sa vyvíjali aj v spojeni s ďalšími obcami a mestami: Bystrany, Odorín, Švedlár, Nálepkovo, Matejovce nad Hornádom. Významné bolo spojenie s obcou Poráč, ktorá sa objavuje v listinách v r. 1382 pod menom Červený Vrch. V majetkových sporoch o obec Poráč v 17. storočí vyhrali Mariassiovci. Už v 14. storočí využívali vodné kolesá na spracovanie kovov. V roku 1352 boli na rieke Hornád viaceré hámre.

Koncom 14. a začiatkom 15. storočia dochádza v tejto oblasti k pustošeniu obcí a osád v dôsledku rozporov medzi zemepánmi. Rudňany sa v r. 1393 spomínajú ako dedina v listine Jána, jasovského prepošta. V roku 1462 Štefan Zápoľský vykúpil od bývalých Jiskrových veliteľov banícke mesto Nálepkovo. V roku 1485 sú Rudňany uvádzané medzi majetkami , o ktoré sa delia Apródovci zo Šarišských Sokoloviec. V tomto čase spišská meď ovládala trhy v severnej Európe, vozila sa cez Krakov, Toruň až do Gdaňska.

O technike a technológii dobývania v oblasti Rudnian v tomto období veľa nevieme. Predpokladáme, že sa používala ručná práca, či už pri rozpojovaní, nakladaní a doprave s používaním tradičných banských nástrojov. Vyťažené množstvo rudy bolo relatívne malé, meralo sa na funty, marky, neskoršie kilogramy, najviac u surovej rudy na centy.Môžeme však s istotou tvrdiť, že šlo o selektívne dobývanie s cieľom získať čo najbohatšie časti ložiska úžitkového nerastu. V neskoršom období došlo aj k ručnému triedeniu na povrchu.

V 16. storočí rozvoj baníctva podporilo rozhodnutie Ľudovíta II. z roku 1523, ktorý dovolil slobodne dobývať za stanovených podmienok zlato, striebro, meď a ostatné kovy, upravuje povolávanie baníkov z cudziny. Starým a novým baníkom zachováva staré výsady. Prílev kolonistov do baníckych oblastí najmä z Nemecka, je známy už z obdobia po tatarskom vpáde. Nemeckí kolonisti prišli aj do oblasti Rudnian, o čom svedčia mnohé nemecké názvy, ktoré pretrvali až do 20. storočia.

Kráľ Maximilian v roku 1573 vydal prvý všeobecný banský zákon. Viedlo to k zavedeniu banských súdov. Banskí sudcovia mali okrem iného povinnosť riadiť banícku činnosť. Túto právomoc dostala Gelnica, Smolník, Rožňava, Jasov a Spišská Nová Ves. Pravidelné záznamy v Spišskej Novej Vsi začínajú v roku 1594. Podľa údajov banského úradu prvé banské ťažiarstvo je zaznamenané v rokoch 1731 - 1740 na bani Krížová. Baníctvo v Rudňanoch významne ovplyvnilo založenie Združenia hornouhorských ťažiarov - Waldburgerschaft v roku 1748 na 150 rokov.

Banská mapa z roku 1758 je dôkazom niekoľko storočí trvajúceho baníctva v Rudňanoch. Svedčí o rozvinutej otvárke ložiska a perspektívnom razení novej hlavnej odvodňovacej a dopravnej štôlne Rochus. Banská mapa z roku 1795 znázorňuje situáciu v oblasti Poráča a Pätorakej. S razením štôlne Rochus sa začalo v roku 1795 , úplne bola ukončená v roku 1925. Svedčí o tom nápis na portáli štôlne , ktorá je dodnes v prevádzke. Stará banská mapa z roku 1854 ťažiarstva Pätoraká, znázorňuje prepojenie šachiet Krížová, Pätoraká, Andrej, Spoločná, Svätý Duch, Jozef a ďalšie na obzore Rochus. Vyznačené vyrúbané priestory svedčia o dlhodobej intenzívnej baníckej činnosti. Jama Krížová bola v tom čase najhlbšia. Razenie obzoru Rochus vyvolali i záplavy bane Krížová v rokoch 1740 - 1742 , ako o tom svedčili nápisy v opustených banských dielach. Z roku 1787 sú známe údaje o obyvateľstve, osada Rudňany mala 33 domov so 187 obyvateľmi.

19. storočie okrem nového rozvoja baníctva v Rudňanoch dáva aj najviac písomných dokladov. Archívne dokumenty spracovávajú: M. Schmauk, S.Weber, A. Munnich, B. Iványi i ďalší. Ucelenejší obraz o Rudňanoch dáva G.Faller, ktorý opisuje baníctvo v Rudňanoch podľa stavu v roku 1868.Pracovalo tu 12 ťažiarstiev, z ktorých 5 tvorilo združenie zvané Funffacher /Pätoraká/. Bergfest vo svojej správe z roku 1953 uvádza, že Rudňany založil v roku 1332 Comes Kunz za účelom ťažby medených rúd. Výskum a štúdie celého radu odborníkov sa zaoberajú mineralogickou charakteristikou žilnej výplne . Medzi najstaršie práce patria C. Huere, L.Zeuschnera, G. Rotha z rokov 1852 - 1893. Medzi najvýznamnejšie výsledky týchto prác patrí zistenie, že rudniansky tetraedrit /schwazit/ obsahuje ortuť, ktorá sa začala aj priemyselne využívať.

Pre rozvoj baníctva v Rudňanoch mala veľký význam výstavba hutníckych závodov. Bola to najmä Štefanská Huta a Stará Voda, kde sa spracovávali medené a ortuťové rudy. Prvé triediarne rúd vybudovali spoločnosti Jozef a Smrekovec. Na štôlni Jozef boli vybudované pražiace pece s obsahom asi 25 m . Bola tu vybudovaná aj prvá ortuťovňa koncom 19. storočia, ktorá pracovala až do roku 1927.

Nový banský zákon z roku 1854 /platil až do r. 1957/ zriaďuje namiesto banských súdov banské kapitanáty. V spišskonovoveskom sú zaregistrované všetky rudnianske ťažiarstva. Najvýznamnejšími ťažiarmi boli Mariassiovci, ktorí vlastnili cca 60 % podielov. Ďalšími boli Probstnerovci z Levoče i ďalších miest Rakúsko-Uhorska. Rozdrobené banské spoločnosti nestačili držať krok s vývojom. Preto v roku 1895 40 rudnianskych ťažiarstiev predalo svoje bane za 740 tis. zlatých Vítkoviciam. Tieto v Rudňanoch zriadili banskú správu. Jedným z prvých riaditeľov bol Dr. Ing. Oskár Rosner. Rozvoj baníctva pozitívne ovplyvnil aj rozvoj obce . V roku 1869 obec mala 837 obyvateľov, z toho 304 banských robotníkov. V roku 1760 založili v Rudňanoch bratskú pokladnicu. Keď ich kúpili Vítkovice, staré stanovy boli doplnené a znovu vydané. V marci 1898 v Rudňanoch založili školu s 33 školopovinnými deťmi.

Vítkovice sa zaslúžili o rozvoj baníctva v Rudňanoch. Započalo sa s vŕtaním na stlačený vzduch, zvýšili výšku obzoru z 25 m na 50 m. Tri ťažné jamy boli poháňané elektrickými ťažnými strojmi. Po dedičnej štôlni premávali benzolové lokomotívy. Do prevádzky bol uvedený na zlepšenie vetrania ventilátor o výkone 800 m3/min. Svietilo sa s karbidovými lampami typu Wolf. Hlavnou dobývacou metódou bolo výstupkové dobývanie so základkou.

Najviac investovali Vítkovice do povrchových prevádzok. Vybudovali triediareň a pražiareň rudy známu pod menom Starý povrchový závod. Neskoršie vybudovali aj aglomeráciu a ortuťovňu. Potrebný elektrický prúd dodávala elektráreň o výkone 2 x 1500 kW. Závodná vlečka normálneho rozchodu spájala závod zo železničnou stanicou Markušovce. Používali sa parné lokomotívy.

Najväčší rozvoj zaznamenali Rudňany po roku 1945. Otvárka bane pod 10. a 16. obzor zabezpečila kapacitu ťažby 1 mil. ton /rok. Bol vybudovaný Nový priemyselný závod na spracovanie komplexných železných rúd s kapacitou 1. mil. ton vsádzky/rok . Základom úpravarenského procesu bolo magnetické rozdružovanie a flotácia sírnikov a barytu. Na skusovanie jemne rozomletých sideritov slúžil aglomeračný pás o ploche 75 m2. Na domielanie barytu bola vybudovaná mlynica Raymond a na finálne spracovanie sírnikov ortuťovňa v roku 1970. Dnes sú takmer všetky povrchové prevádzky s výnimkou úpravne a mlynice, zlikvidované po zastavení ťažby sideritu v roku 1994.

Rudnianske rudné pole, ktoré siaha od Sloviniek, cez Poráčsku dolinu, údolie Rudnianskeho potoka, Zimné až ku Bindtu, je budované vrstvami starších a mladších prvohôr, druhohôr a mladších pokryvných útvarov treťohôr a štvrtohôr . Najstaršie podložie tvorí tzv. rakovecká séria tvorená fylitmi. Rudonosným je súvrstvie karbonu. Za takmer 700 ročného baníctva sa v Rudňanoch vyťažilo cca 42 mil. ton rúd. Z toho do roku 1918 4,1 mil. ton, v rokoch 1919 -1944 4,6 mil. ton a v rokoch 1945 - 1993 31,8 mil. ton komplexných železných rúd. Po roku 1994 klesla ročná ťažba na 50 000 - 30 000 ton ročne. Dobývajú sa ferobaryty, ktoré slúžia na výrobu flotovaného barytu a v súčasnom období výlučne na výrobu mletých barytov. Spracoval Ing. Kornel Malatinský 1.4.2003

sk.wikipedia.org