Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Zdraženie slovenských železných rúd úpravou a pražením
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 31.8.2006

Zdraženie slovenských železných rúd úpravou a pražením

Logickým dôsledkom nižšej akosti slovenských železných rúd bolo úsilie o priame i nepriame zvyšovanie ich kovnatosti a odstránenie škodlivých prímeskov. Avšak každá ďalšia manipulácia s rudami na povrchu zvyšovala ich cenu. Otázka výšky ceny patrila — a ináč ani nemohla — medzi základné produkčné problémy. Čím bola ruda chudobnejšia, tým viac sa jej muselo vyťažiť; cena však musela klesnúť ešte viac, aby podnietila záujem vysokých pecí. Aby sme si neskoršie mohli pohovoriť o cenovom vývine železných rúd, zmienime sa najprv aspoň stručne o otázkach zvýšenia výrobných cien rúd úpravou a pražením (hoci dosiaľ nemôžeme získať úplný prehľad o pohybe cien rúd).

Základnú informáciu poskytuje československá oficiálna štatistika, ktorá od roku 1925 evidovala i priemernú cenu vyťažených surových, upravených a pražených rúd. Podľa nej zisťujeme, že cena upravovaných (flotovaných, triedených) rúd sa voči cene surovej rudy nie veľmi zvýšila: v roku 1926 činil rozdiel medzi cenou surovej a upravenej rudy 4 Kč na tonu upravenej rudy (tona surovej rudy stála v priemere 65 korún); neskoršie sa cena upravenej rudy zvyšovala a na začiatku hospodárskej krízy dosiahla priemer 70 až 72 korún (oproti cene 60 až 61 Kč za tonu surovej rudy).

Rast ceny upravenej rudy spôsobil vyšší podiel strojovej úpravy a s ním súvisiace investičné náklady na výstavbu úpravárenských objektov a zariadení. Ináč boli náklady na úpravu vzhľadom k ostatným zložkám neveľké, pretože väčšina úpra-várenských prác sa vykonávala ručne.

Na rozdiel od úpravárenského procesu si praženie vyžiadalo podstatne vyššie náklady. Keď už nerátame výstavbu a údržbu pecí a celého komplexu pražiarní, cenu praženej rudy určovala predovšetkým spotreba paliva (koksu, kamenného uhlia, ako aj uhlia dreveného a hnedého), mzdy pražiarov a pomocných robotníkov a základná cena rudy, dodanej pražiarni. Okrem toho na vznik ceny praženej rudy pôsobil celý rad činiteľov počnúc dopravou do pražiarne a nakladaním do vagónov končiac. Priemerná cena železných rúd na Slovensku sa pražením zvýšila dvojnásobne; v roku 1925 tona praženej rudy stála 140 Kč, potom klesala a pred krízou sa ustálila na 129 až 130 korún v priemere.150

Takto zistené rámcové údaje sú však veľmi kusé. Pozrieme sa preto na niektoré závody, ako v nich vyzeralo konkrétne zvýšenie ceny rúd ich úpravou a pražením.

V závodoch Štátneho banského riaditeľstva v Rožňave bolo praženie neúmerne drahé. V kritickom roku 1920 presahovala výrobná cena praženej rudy cenu rudy surovej o 250 % (355,10 Ké proti 100,70 Kč). Počas krízy sa tento nepomer ešte zvyšoval. Podstatne vzrástla cena surovej rudy a len vďaka najúspornejším opatreniam nebola pražená ruda ešte drahšia: tona praženej rudy stála 370,40 korún oproti 269,11 Kč rudy surovej.Keď sa pomery začali zlepšovať, klesal i tento nepomer. Cena sa potom stále viac približovala celoslovenskému priemeru, takže v júli 1932 prevýšenie činilo 140 % obvyklých na Slovensku. V roku 1931 sa v Nadabule uviedla do skúšobnej prevádzky aglomerácia pražených rúd; aglomeráciou pripravená tona hutnej rudy stála vtedy 185,40 korún. Prevádzka sa po zastavení závodu obnovila na jar 1935. V apríli stála tona aglomerovanej rudy 186,90 Kč (tona praženej rudy pritom stála 143,70 Kč, upravenej 90,70 Kč a surovej 62,70 Kč), v auguste 128,30 Kč (pražená ruda 108,10, upravená 65,30 Kč a surová 47,40 Kč). Cena rudy sa všetkými spôsobmi úpravy zvýšila 2,7 až trikrát.

Banský závod Banskej a hutnej spoločnosti na Bindte odpredával v roku 1923 v Třinci percento železa v tone surovej rudy za 22 halierov, praženej rudy za 32 halierov. Zvýšenie teda činilo 45 %. Na bani stálo percento železa v tone surovej rudy len 9,6 halierov. Tona surovej rudy stála teda 33,60 Kč. Tona vyťaženej surovej rudy v Máriahute (Štefanskej Hute) stála v tom istom roku len 22,80 Kč, úpravou sa zvýšila o 4,90 Kč za tonu. Cena praženej rudy činila 106,60, čim sa zvýšila temer o 370 %. V ďalších rokoch sa tento vysoký rozdiel trocha znížil, ale vždy bol vyšší ako u gemerských rúd. Príčinou bola hospodárnejšia ťažba v baniach; nízka cena surovej rudy umožňovala použiť dokonalejšiu úpravárenské a pražiarenskú techniku a udržať si pritom pred gemerskými baňami aj určitý cenový náskok.

Pohyb vzájomného pomeru výrobných cien surovej a praženej rudy 1925—1935 nám dostatočne ilustrujú údaje banského závodu Rimamuránskej spoločnosti v Nižnej Slanej - Vlachove

pozri graf

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec