Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Akosť a dobývateľnost komplexných rúd v Banskej Štiavnici, Hodruši a Kremnici
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 25.7.2006

Problematiku akosti a dobývateľnosti komplexných rúd s obsahom zlata, striebra a farebných kovov poznáme dostatočne z predchádzajúceho výkladu. Poznáme osudy banskoštiavnických, hodrušských a kremnických baní do roku 1923. Vieme, že pre vyčerpané bane zostávali už len dve možnosti: buď prevádzku prerušiť, alebo sa pokúsiť nájsť žily, ktoré by poskytovali bohatšie rudy. Systematickým prieskumom všetkých prístupných miest v bani sa zistilo, že priemerný obsah kovov v rudných žilách, ktoré prichádzali do úvahy pre ďalšie exploatovanie, je veľmi rozličný.

Zlata sa v banskoštiavnických a hodrušských rudách nachádzalo 0,1 až 10,7 gramov na tonu, striebra až 520 gramov, olova 3 až 6 % a zinku okolo 3 až 10 %. A predsa výsledky výskumu oprávňovali k reálnym predpokladom, že by sa výroba v závodoch mohla po určitej programovej reorganizácii vyplácať. Prikročilo sa k príprave bohatších žíl, zatiaľ čo ostatné, chudobné sa z výrobného programu vylúčili. Tak sa v roku 1923 prestala v závodoch banskoštiavnického riaditeľstva dobývať ruda a vykonávali sa len kutacie a prípravné práce. V baniach František a Žigmund sa sledovali štyri rudné žily s priemernou mocnosťou 1 meter, v hodrušskom závode v Schopferovej a Antonovej štôlni a v bani Finsterort tri rudné žily o priemernej hrúbke 2 metre.

Kutacie a prípravné práce v hornohodrušskom závode a hlavne začiatky dobývacích prác vzbudzovali spočiatku domnienku, že ide o nadmerne bohatý výskyt dobrej rudy. Túto domnienku však krátko po roku 1929, kedy sa tu začalo pravidelne ťažiť, vyvrátili ďalšie metre vylámaných priestorov. Ukázalo sa, že hornohodrušské rudy nielenže nie sú kvalitné, ale že sú zo všetkých rúd banskoštiavnického revíru najchudobnejšie, že rudné žily často prerušujú smyky a sprístupnenie rudných celkov si vyžaduje nepomerne viac kutacích a sledných prác. Až v roku 1932 sa začala sledovať a pripravovať na dobývanie a neskoršie aj exploatovať takzvaná Východná žila, ktorej ruda bola o niečo kovnatejšia.

V dolnohodrušskom závode sa do roku 1929 odkrylo a pripravilo viac prístupov k rudným celkom, takže bolo možné z nich vyberať a ťažiť len pomerne lepšie rudy. Koncom roku 1932 sa však tieto možnosti vyčerpali a museli sa ďalej dobývať len rudy s nižšou kovnatosťou. Jedinú možnosť zlepšenia kovnatosti rúd z hodrušského závodu videli technici banskoštiavnického riaditeľstva v odvodnení nižších obzorov, kde sa predpokladal výskyt bohatších rúd.

Banskoštiavnickú výrobu negatívne ovplyvňoval svetový pohyb cien zinku, olova a striebra. Na prudké klesanie cien troch základných kovových zložiek banskoštiavnických rúd reagovalo riaditeľstvo i ústredná správa celého štátneho podniku zameraním sa na dobývanie rúd, z ktorých sa dalo získať viac zlata. Zlato totiž vďaka pevným cenám a v značnej miere neobmedzenému odbytu pre vytváranie menového základu sľubovalo bezpečnejší a stabilnejší zisk. To však do výrobného programu prinášalo celý rad zmien: predovšetkým sa obchádzali rudy s obsahom striebra, olova a zinku a dobývali sa rudy, ktoré sa nachádzali hlbšie, v tvrdších horninách a za sťažených pracovných podmienok.

Kremnické zlato sa nachádzalo ponajviac rozptýlené v kremeni. Okrem toho sa vyskytovalo v kýzoch, menej už v antimonitoch a iných nerastoch. História kovnatosti a bansko - technických podmienok dobývania kremnických rúd sa podobala banskoštiavnickým a hodrušským. Pre vysoký stupeň vyrabovania baní sa v rokoch 1922—1923 preverila rentabilnosť prevádzky. Jej výsledkom bolo zistenie, že treba odvodniť baňu Anna a v hlbších častiach južných baní revíru otvoriť niektoré jednotlivé žily. Odvodnenie bane Anna bolo dlho stredobodom pozornosti nielen riaditeľstva, ale aj ústrednej správy v Prahe.

Konalo sa na základe dôkladného výskumu a prepočtov, za sťažených pracovných podmienok. Robotníkom v práci prekážal silný výron kyseliny uhličitej, takže sa muselo pracovať v maskách so záchrannými prístrojmi. Odvodnenie sa skončilo v roku 1931. Nato sa prikročilo k preskúšaniu odkrytých rúd. Tona surovej rudy bane Anna obsahovala priemerne 14 gramov zlata, čím sa úhrnný kremnický priemer zvyšoval na 7 až 8 gramov. Obsah striebra v kremnických rudách sa pohyboval okolo 22,5 gramov v tone surovej rudy. Boli to, pravda, len prvé výsledky a až ďalšie roky mali ukázať, či kovnatosť rúd umožní dosiahnuť rentabilitu prevádzky.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec