Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Sv. Katarína - patrónka mesta Kremnica
zdroj: Kremnické noviny, 11/2006
pridané: 29.11.2005

Patrónkou mesta je sv. Katarína Alexandrijská (je dôležité pomenovať ju celým menom, pretože kresťanské kalendáre poznajú až pätnásť rozličných Katarín), v kresťanskej tradícií Východu i Západu mimoriadne obľúbená svätica. Zasvätený je jej aj kremnický hradný kostol. V Cirkevných dejinách mesta Kremnice od M. Matunáka z roku 1932 je v tejto súvislosti niekoľko dôležitých údajov. Do hradného kostola, dokončeného roku 1488, prípadne roku 1491, bola začlenená i pôvodná kaplnka sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorú roku 1485 obdaroval mešťan Augustín Langsfelder testamentárnou fundáciou.

V časoch prevládajúcej reformácie sa ujalo označenie "Obere Kirche", teda Horný kostol. 21. septembra 1705 ho slávnostne nanovo konsekroval belehradský biskup a ostrihomský kanonik Lukas Natalis "ku cti sv. Kataríny Alexandrijskej, panny a mučenice." Kostol sa stal po roku 1880 (po asanácií kostola Blahoslavenej Panny Márie na námestí) farským kostolom. Patrónka mesta je spodobená už na najstaršej pečati mesta z 13. júla 1331, a to ako kľačiaca s korunou na hlave. Tu treba spomenúť, že Matunákovmu tvrdeniu oponuje T. Lamoš považujúci kľačiacu postavu za kráľa Karola Róberta z Anjou, ktorý udelil Kremnici mestské privilégiá.

Najnovšie sa k tejto problematike vyjadril známy heraldik J. Novák, ktorý Lamošove argumenty odmietol. Na ďalšej, tzv. tajnej pečati, kremnických mešťanov z r. 1425 je svätica zachytená ako stojaca na podstavci, s korunkou a gloriolou, v pravici zviera obnažený meč (čo Matunák interpretuje ako "vojenský ráz mesta"), v ľavej ruke drží celé koleso. Na neskoršej pečati z roku 1567 už sv. Katarína nie je (zrejme následkom cirkevnej reformácie), navrátila sa na pečať z roku 1699, kde je opäť spodobená s korunkou, mečom, ľavicou zviera štít, polkoleso je umiestnené za ňou. Neskoršie pečate na patrónke nič nezmenili až do roku 1880, keď náhradou za meč obdržala palmovú ratolesť ako symbol víťazného mučeníctva, čo je ale v heraldickom úze neprípustná svojvoľnosť. Pečať z roku 1905 patrónku opäť vynecháva, takže ako štítonosička s pôvodnými atribútmi sa na pečať mesta vrátila až roku 1919 v nových štátoprávnych pomeroch.

Patrónstvo sv. Kataríny nad Kremnicou objasňuje T. Lamoš takto: "Listina vystavená 17. novembra 1328, pravdepodobne na Vyšehrade, sa do Kremnice dostala v niektorý deň blízko sviatku sv. Kataríny, alebo to bol práve deň sv. Kataríny - 25. november 1328 -, čím by bolo možné vysvetliť, aj keď pramene o tom celkom mlčia, prečo sa neskôr sv. Katarína stala patrónkou mesta...." (Vznik a počiatky mesta Kremnice).

Na pôde nášho mesta je sv. Katarína Alexandrijská spodobená mnohorakým spôsobom. Nájdeme ju na hlavnom neogotickom oltári zámockého kostola z roku 1880 od majstra S. T. Kľačí tu pred Madonou, v ľavej ruke s palmovou ratolesťou, pri nohách atribúty umučenia - zlámané koleso, meč. Na pravej hornej tabuli je výjav s anjelmi odnášajúcimi telo svätice na horu Sinaj. Na pravej dolnej tabuli je zobrazené zasnúbenie panny - mučenice ako "nevesty Kristovej." Ďalej nachádzame patrónku na historických mestských zástavách. Na zástave z roku 1747 stojí ozdobená korunou na hradnom opevnení, v pravici stíska meč, v ľavici drží známy štít s mestským znakom, vpravo za ňou vidieť polkoleso. Zástava mestskej revolučnej gardy (košútovcov) z rokov 1848-1849 zachytáva sväticu s mečom aj ratolesťou. Spomenúť môžeme aj fragment stredovekej kachlice v zbierkach kremnického múzea, kde je prostovlasá, opierajúca sa pravicou o polkoleso. Mnohým Kremničanom je určite známa tiež z olejomaľby G. Angyala vytvorenej pre radnú sieň mesta. V jeho podaní stojí svätica s taseným mečom v pravici, ľavicou drží štít s mestským znakom, za ňou polkoleso.

Podľa východnej tradície žila sv. Katarína Alexandrijská v 4. storočí. Pochádzala zo vznešeného rodu a s odhodlaním bránila kresťanstvo pred kolégiom pohanských filozofov. Odmietla ponuku cisára Maxentia na sobáš a protestovala u neho proti prenasledovaniu kresťanov. Za toto všetko bola odsúdená na smrť. Mali ju lámať v povestnom ozubenom kolese, to jej však neublížilo, naopak, po zásahu blesku bolo rozbité a zranilo okolitých zvedavcov. Preto jej napokon sťali mečom hlavu.

Autor: Otto Štroffek
Zdroj: Kremnický rumaj (časopis o dejinách a pamiatkach Kremnice, ktorý vydáva občianske združenie SOS Kremnica), ročník II, číslo 1, December

Kremnické noviny, 11/2006