Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva na Slovensku

7 významných banskoštiavničanov - Rubigallus
zdroj:
Banská Štiavnica 7x7, E.Bujnová, I.Chovanová, Ľ.Lužina, J.Roháč, I.Roháčová, M.Šimkovic, 2003
pridané:
4.1.2007

Keď budete obdivovať pôsobivý portál Rubigallovského domu v dolnej časti Námestia sv. Trojice, spomeňte si na jeho majiteľa, humanistického básnika, ale v rovnakej miere aj úspešného banského podnikateľa Pavla Rothana, vari známejšieho pod latinizovaným menom Rubigallus. Pochádzal z Kremnice, narodil sa okolo roku 1510.

Patril medzi prvých študentov z Uhorského kráľovstva, ktorí prišli študovať na univerzitu vo Wittenbergu. Bol tu žiakom veľkého humanistu a náboženského reformátora Filipa Melanchtona. Celou verejnou aj literárnou činnosťou Pavla Rubigalla prestupovala ako červená niť obava o vlasť a Európu zoči-voči narastajúcemu tlaku osmanskotureckej expanzie. Hoci protestant (v rokoch 1547 a 1548 sa zúčastnil na augsburskom sneme), v tejto veci bol zajedno s katolíckym cisárom. Nielenže sa zapojil do protitureckých bojov a organizovania obrany krajiny, ale poskytol dvoru aj nemalú pôžičku na vedenie vojny.

Cisár Maximilián II. ho vymenoval za svojho radcu a v poslednom roku života (1577) sa stal aj štiavnickým banským komisárom. Ešte ako wittenberskému študentovi mu roku 1537 vyšla básnická skladba Querela Pannoniae ad Germaniam (Prosba Panónie ku Germánii), výzva, aby nemecké krajiny pomohli Uhorskému kráľovstvu v obrane proti Osmanom (roku 1545 napísal ešte jeden básnický list s podobnou výzvou). Rubigallova báseň Hodoeporicon itineris Constantinopolitani (Opis cesty do Konštantínopola) bola prvým cestopisným dielom našej staršej literatúry a zdrojom zaujímavých poznatkov o krajinách, ktoré autor precestoval ako člen delegácie uhorských stavov.

Vergíliova Bukolika inšpirovala štiavnického humanistu k napísaniu idylickej skladby Satyriscus. Okrem ďalších diel hodno spomenúť aj Rubigallovu účasť na formulovaní nového banského poriadku cisára Maximiliána II., ktorým sa zjednotilo banské právo.

Banská Štiavnica 7x7, E.Bujnová, I.Chovanová, Ľ.Lužina, J.Roháč, I.Roháčová, M.Šimkovic, 2003