Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Krupina - Vartovka
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 17.4.2007

Krupina je zaujímavé historické mestečko na pomedzí Štiavnických vrchov a Krupinskej vrchoviny (planiny). Leží na samom okraji historického regiónu siedmich stredoslovenských banských miest a od nepamäti je s nimi úzko prepojené. Hoci sa spomínajú staré krupinské bane na predhorí Štiavnických vrchov, zdá sa viac ako pravdepodobné, že rudné baníctvo nikdy v Krupine veľmi neprekvitalo.

Toto mesto sa v listinách spomína už od 12. storočia, pôvodne naozaj ako banícke. Neskôr dolovanie upadlo a mesto začalo ťažiť skôr zo svojej vynikajúcej polohy na obchodnej ceste. Prekvitali remeslá, stalo sa významným obchodným centrom. Skutočné mestské výsady získalo v roku 1244, kedy sa stalo slobodným kráľovským mestom.

Krupina mala kľúčový význam pre obranu a zásobovanie stredoslovenských banských miest. Na prahu novoveku, po bitke pri Moháči v roku 1526 stratilo Uhorsko obrovskú časť svojho južného územia. Netrvalo dlho a do rúk Turkov padlo aj hlavné mesto (Budín). Slovensko – už predtým zaujímajúce významnú polohu v rámci monarchie sa zrazu stalo jej ekonomickým centrom. Preto sa práve tu sústredil záujem tureckej mocnosti. Banské mestá – toto koryto hojnosti zlata a striebra, nedali Turkom spávať. Začalo obdobie intenzívneho tlaku smerom na sever.

Bohatí mešťania Banskej Štiavnice, Bystrice a Kremnice si dobre uvedomovali, čo im z rúk Turkov môže hroziť. Upozornením bol osud Pukanca, najjužnejšie položeného banského mesta, ktoré si od nich vytrpelo asi najviac, dokonca bolo vypálené. Aby tento neradostný osud nepostretol aj ich, začali  horúčkovite budovať opevnenia. Mešťania aj koruna hlboko načreli do vreciek a budovanie postupovalo priam úmerne hroziacemu nebezpečenstvu. Mnohonásobnej presile tureckých vojsk mohli odolať len s pomocou silných opevnení.

Krupina, hoci už v tom čase nebaníčila, bola ako obchodné aj poľnohospodárske centrum veľmi dôležitá pre obranu oblasti. Chránila jednak prístup na sever, k Banskej Bystrici, jednak na severozápad k Štiavnici. V rokoch 1551 až 1561, teda vo veľmi krátkej časovej etape stihla vybudovať mohutný súvislý pás opevnení. Práve v tomto období bola vybudovaná aj najznámejšia krupinská historická stavba – Vartovka.

Vartovka

Táto strážna veža, vysoká pôvodne okolo 15 metrov sa dvíha nad Krupinou na nevysokom vŕšku Tanistravár (alebo aj Straživar). Jej poloha bola zvolená vynikajúco. Výhľad na juh a juhovýchod je za dobrého počasia priam ukážkový, možno z nej kontrolovať naozaj veľký kus územia. Hoci je reliéf Krupinskej planiny zvlnený, dym z požiarov vypálených dedín bolo vidieť niekoľko desiatok kilometrov. Veľmi dôležité je predovšetkým to, že z vrcholu kopca je skvelý výhľad na západ, kde sa nad Banskou Štiavnicou dvíha najvyšší kopec štiavnických vrchov – Sitno. Pri nebezpečenstve útoku teda stačilo zapáliť signálny oheň na Vartovke a o niekoľko minút už vatra na Sitne oznamovala tureckú hrozbu banskoštiavničanom.

Tento jednoduchý systém fungoval dosť spoľahlivo. Mesto malo vo vojne viac šťastia ako Pukanec, ale predsa sa prudkým bojom nevyhlo. Napriek silnému opevneniu Vartovka nedlho po vybudovaní padla do tureckých rúk. Dobyvatelia ju však našťastie dlho neudržali, po ich odchode slúžila už bez prestania až do skončenia obranných vojen.

Veža má charakteristický tvar, štvorcový pôdorys, pyramídovitú strechu a typickú ochodzu. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola zrekonštruovaná a sprístupnená verejnosti. Na vrchol vedie strmé schodisko, ale krátky výstup sa jednoznačne oplatí. Vynikajúci výhľad na Štiavnické vrchy, Krupinskú planinu a ďaleko na juh je odmenou. Z mesta sem vedie značkovaný turistický chodník – vedie tak trochu okľukou, pretože okolo kopca je zástavba, záhrady, sady a iné súkromné pozemky. Nádherný, lebke podobný vrchol Sitna nie je z Krupiny vidieť, tu sa skvie pred nami v plnej kráse. Dominuje mu síce málo vzhľadný televízny vysielač, pozorným okom alebo ďalekohľadom však možno uvidieť aj starú budovu sitnianskej rozhľadne.

Zhora vidíme „kopaničiarske“ okolie Krupiny. Samoty sú roztrúsené až ku svahom štiavnického pohoria aj východne od mesta. Na západe pomaly zarastá starý kameňolom na Ficbergu (výskyt stĺpovitej odlučnosti andezitov), severne od mesta je dolina, ktorou vedie cesta do Zvolena. Nad ňou vidieť niekoľko budov, patriacich k lomu na Širokých lúkach. Smerom na juh vŕšky klesajú, spoza lesíka sa dvíhajú strechy ako – tak zrekonštruovaného hradu (kláštora) Bzovík. Východným smerom sa rozprestierajú striedajúce sa nízke vŕšky a údolia Krupinskej planiny.

Pekne je vidieť aj hranice starej stredovekej Krupiny vrúbené pozostatkami hradieb. Mestu dominuje mnohokrát prestavovaný komplex kostola. Neďaleko sa zachovali múry aj jedna mestská veža. Tiež námestie má niekoľko zachovaných historických budov. Pekný, hoci jednoduchý je aj kláštor (myslím že ho postavili piaristi). Veľká škoda je, že v dvadsiatom storočí, v časoch „budovania“ kvôli rozširovaniu cesty strhli dovtedy celkom zachovanú mestskú bránu. Stávala v miestach, kde sa hlavnej komunikácie takmer dotýkajú mestské múry (tesne za autobusovou stanicou).

Na Vartovke je inštalovaná kovová mapa okolia Krupiny, Štiavnice a Bystrice. Tanistravár je žiaľ aj cieľom mnohých výletov a „opijášov“ tunajšej mládeže, takže je tu často veľký neporiadok, fľaše, obaly atď. Našťastie sa krupinskí turisti často podujmú vŕšok poupratovať. Vartovka dostala prednedávnom nový šat, takže vyzerá opäť ako zo škatuľky. Predsa je to len významná „reprezaentačná“ budova mesta.

Minerály:

Kamene, ktoré boli použité pri rekonštrukcii Vartovky sú celkom peknou ukážkou pyroxenicko – amfibolitického andezitu. Kráčajúc po schodoch im môžete venovať zbežný pohľad. Zaujmú peknými, veľkými, čiernymi výrastlicami amfibolov v svetlosivej mase andezitu. Niektoré výrastlice majú veľkosť blížiacu sa ku dvom centimetrom.

Ďalším zaujímavým nerastom, ktorý možno „objaviť“ v kamenive Vartovky je opál, dokonca hneď jeho sklovitá variácia. Náteky hyalitu sú viditeľné na kameni v dolnej časti schodiska (ružovkasto sfarbený) a majú plošný rozsah niekoľkých cm štvorcových. Žiaľ, sú veľmi tenké.

Zaujímavé kúsky opálov sa dajú nájsť aj v niekoľkých starých medziach na temene a svahoch Tanistraváru. Býva väčšinou sfarbený do hneda. Zaujímavé vzorky opálov sa našli aj v blízkosti poľnej cesty, vedúcej z Krupiny smerom k lomu na Ficbergu. O tom sa ale zmieňujeme na inom mieste. Takže dovidenia v Krupine.

rs