Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Závislosti slovenskej produkcie antimónu
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 19.4.2007

Ťažba antimónovej rudy spolu s hutníckou výrobou antimónu zaujímala v československom rudnom a hutnom hospodárstve osobitné miesto. V českých krajinách sa antimónová ruda do-bývala pri Milešove (České montánní podniky akc. spol.), Bonénove (Blei- und Silberhutte A. G. a od roku 1924 Česká montánní akc. spol.) a v Starom Meste na Morave (firma H. Buhl). Tieto závody však v hospodárskej kríze zanikali, posledný z nich, rudný závod v Bonénove zanikol v roku 1925. Ale to boli závody malé a neovplyvňovali československú produkciu: v roku 1922 vyťažili 40 ton, v roku 1923 66 ton, v roku 1924 83 a v roku 1925 136 ton surovej antimónovej rudy.

Nehovoriac o hutnom dobývaní kovového antimónu pri spra-cúvaní komplexných rúd (hlavne v Príbrame), dobývala sa od tej doby antimónová ruda výlučne na Slovensku, a to v závodoch v Čučme a Spišskej Bani a zároveň sa kutalo v Medzibrode n. Hr. (baňa sa tu otvorila v roku 1936) a pri Jasove (s ťažbou sa začalo v .roku 1937). Dobývaná ruda sa zhutňovala vo Vajskovej.

Ťažba antimónovej rudy a hutnícka produkcia antimónu ne-záviseli iba od jedného priemyselného odvetvia, ako napríklad ruda železná a mangánová. Potreby chemického (najmä výroby zápaliek a výbušnín), strojárenského, zlievárenského, polygrafického a farmaceutického priemyslu sa vyrovnávali. Účinky prechodných porúch v týchto priemyselných odvetviach sa nemuseli vždy prejaviť v poklese výroby a odbytu rudy i čistého kovu. Rozmanitosť odbytových smerov umožňovala pružnejšiu a nezávislejšiu ponuku tým skôr, že potreba antimónu po vojne vzrástla, a v Európe neboli väčší producenti.

Napriek silnému postaveniu slovenských antimónových baní v Európe nezískal si tento banský odbor pevnejšie pozície na európskych trhoch. V dôsledku toho krivky ťažby v baniach a hutnej výroby zaznamenávajú značné výkyvy. Po krízových rokoch 1921—1923 slovenská produkcia antimónovej rudy rástla: v roku 1925 sa ťažilo ešte len 4056 ton rudy, z ktorej sa získalo 1881 ton upravenej rudy; v roku 1926 sa dobylo už 7519 ton surovej a 2524 ton upravenej rudy, v roku 1927 dokonca 14.518 ton surovej a 2442 ton upravenej antimónovej rudy. V rozpätí týchto rokov vzrástla ťažba o 257 %. Rozmach výroby nebol však trvalý: nevyvolala ho zvýšená potreba konzumujúcich výrobných odvetví, ale rapídny pokles dovozu antimónu z Číny, ktorá zásobovala európsky trh. Tamojšia hospodárska kríza a revolučné udalostí v rokoch 1925—1927 ochromili čínsky vývoz a rast cien dovolil majiteľom slovenských baní a huty bez osobitných investícií zvýšiť ťažbu aj chudobnejších rúd a uplatniť na trhu veľké množstvo dokonca í menej kvalitných výrobkov. Napriek tomu odbyt slovenského antimónu smeroval do zahraničia, v ČSR si udržal prevahu drahší čínsky antimón.

odpor jednej časti spoločníkov slovenskej firmy a spory a boje. ktoré sa vo vnútri podniku rozvinuli, pokračovali ďalej, aby v rokoch 1929 a 1930 vyvrcholili. Ani po utíšení sporov sa výrobná situácia podniku dlho nezlepšovala.

Odhliadnuc od predpokladaných prekážok, ktoré novovytvorenej spoločnosti kládli viedenskí špekulanti, zlepšovali sa po-mery v závodoch len pomaly, lebo nová spoločnosť disponovala spočiatku len malým kapitálom. Trvalo ešte určitý čas, kým za pomoci štátu spoločnosť zreorganizovala zastaralú technológiu výroby a uviedla do poriadku organizáciu odbytu. Ale už v roku 1931 možno badať v závodoch oživenie. V predchádzajúcom roku uzavretými obchodmi podarilo sa spoločnosti konsolidovať svoje finančné hospodárenie, k čomu prispelo i opätovné zvyšovanie cien antimónu, vyvolané napätou politickou situáciou v Európe.

Investovalo sa účelne do obnovy banského a do prestavby hutného zariadenia. Potom nastal rozhodný obrat a výroba rýchlo rástla: zo 1770 ton surovej rudy v roku 1930 na 14.417 ton v roku 1934 a 24.132 ton v roku 1935; výroba v roku 1934 dosiahla rozsah banskej produkcie konjunkturálneho roku 1927. Dovoz antimónu nezadržateľne upadal, takže v roku 1933 môžeme hovoriť o praktickom zániku dovozu zahraničného antimónu (19,5 ton antimónu regulus proti 158 tonám v roku 1929), a naopak, vývoz si udržal tempo výroby.

Vidíme, že ťažba antimónovej rudy veľmi citlivo reagovala na vývin medzinárodných trhových pomerov a jej položenie sťažovala rivalita záujmových kapitálových skupín.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec