Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Historický vývoj mineralógie - vývoj v novoveku 1
zdroj: A.G.Betechtin, Mineralógia, preklad M.Koděra, Slov. vydavateľstvo tech. literatúry, Bratislava, 1955
pridané: 21.12.2007

Vývoj mineralógie v novoveku

Asi v druhej polovici XV. storočia, počínajúc osvietenstvom, ale najmä v XVIII. a XIX. storočí, v podmienkach búrlivého rastu obchodného kapitálu, nastáva revolučný rozvoj vied, ktoré zo seba postupne zhodili náboženské okovy. Vedci ako Koperník, Laplace, Lyell, Darwin a mnohí iní rozbili mýtus o božskom stvorení sveta a vedecky vysvetlili prirodzený vývoj vesmíru í zeme. Toto sa hneď odrazilo na vývoji všetkých oblastí vedy. Úroveň celého radu vied, najmä matematiky, fyziky, chémie, biológie a geológie sa začala rýchlc zvyšovač. Prírodovedci hromadili vedecké fakty, hľadali zákonitosti v prírodných Javoch a začali robiť vedecké pokusy.

Už v XVI. storočí sa objavil v európskej literatúre celý rad význačných prác z mineralógie. Tak Talian V. Biringucio (1538), a najmä jáchymovský lekár Jiří Agricola (1490—1555) v Čechách vydali nezávisle jeden od druhého na svoju dobu pozoruhodné mineralogické práce. Bol to súhrn poznatkov získaných pri banských prácach v rudných ložiskách v Sasku. v Čechách (Krušné hory), y Taliansku a v iných krajinách Európy.

Agricola, zbaviac sa alchýmie, získal mnoho presných poznatkov o podmienkach výskytu a vzniku rozličných minerálov v rudných ložiskách. Ako výsledok svojich prác podáva klasifikáciu minerálov, ktorá sa v podstate len málo odlišuje od spomínanej klasifikácie Avicennovej, no je oveľa hlbšie prepracovaná. Všetky minerálne látky rozdelil Agricola na horľavé nerasty, zeminy, soli, drahokamy, kovy a minerálne zmesi. Treba poznamenať, že podrobne opísal diagnostické znaky minerálov, ako: farbu, priezračnosť, vôňu, lesk, šp. váhu, tvrdosť, chuť a pod. Chemické zloženie minerálov však ešte neuvádza. Vo svojich prácach sa dotýka aj otázok vzniku rudných ložísk. Agricolove práce mali veľký vplyv na mineralogické výskumy niekoľkých pokolení.

V Rusku nastal zjavný pokrok vo vývoji baníctva a spolu s ním i vo vývoji poznatkov o úžitkových nerastoch v čase feudálnej monarchie, najmä za vlády Ivana IV. (XVI. storočie).V tomto čase silne vzrástla potreba minerálnych surovín v súvislosti s upevnením moci moskovského obdobia vo vývoji Ruska, najmä po odstránení hrozieb zo strany tatarských hôrd za Uralom - v Sibíri. Jednako, ostrý zlom vo vývoji banského priemyslu nastal až za vlády Petra I., na počiatku XVIII. storočia. Dôležitá úlohu malo pritom ohromné uralské minerálne bohatstvo, ktoré do tých čias ležalo nepovšimnuté. Peter I. vyslal na začiatku XVIII. storočia na Ural tulských kováčov, medzi nimi i bratov Demidovovcov, ktorí objavili s pomocou miestneho obyvateľstva mnohé ložiská železných a medených rúd. V niektorých z nich sa pracuje ešte i teraz. Na strednom Urale vznikli desiatky hutných závodov (Kamenský, Nevjanský, Nižnotagilský a i), Takto bol položený na Urale pevný základ priemyslu, ktorý hral aj neskoršie v priemysle Ruska vedúci úlohu.

A.G.Betechtin, Mineralógia