Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Historický vývoj mineralógie - vývoj v novoveku 6
zdroj: A.G.Betechtin, Mineralógia, preklad M.Koděra, Slov. vydavateľstvo tech. literatúry, Bratislava, 1955
pridané: 6.1.2008

Súčasne s výskumom prírodných látok robili sa i pokusy pripraviť ich umele v laboratóriách. Umelou prípravou minerálov zaoberali sa už v 18. storočí práce v tomto smere začali až v polovici XIX. storočia. Veľké úspechy na tomto poli dosiahol i ruský vedec K. D. Chytilov. Takto, pomerne za krátky čas, počnúc osvietenstvom, ale najmä za posledných 150 rokov, urobila mineralógia spolu s inými prírodnými vedami veľký krok vpred.

Treba podotknúť, že za tento pokrok ďakuje mineralógia v mnohom výsledkom dosiahnutým v chémii a vo fyzike, v kryštálovej chémii ai., t. j. v tých exaktných vedách, o ktoré sa mineralógia opiera pri skúmaní prírodných látok tvoriacich zemskú kôru. Metódy mineralogických výskumov natoľko pokročili, že dnes nerobí ťažkosti ani výskum skrytokryštalických látok. K starším metódam určovania minerálov sa pripojili nové, rýchle a presné metódy. Miesto predchádzajúcich, často formálnych opisov minerálov nastupuje cieľavedomé štúdium látok.

Mineralógov prestala zaujímať len estetická stránka prírodných minerálnych látok a pekne vyvinutých kryštálov. Hlavnú pozornosť začali obracať na vlastnosti zloženia a rozličné iné vlastnosti min. látok, ktoré sa môžu nejako upotrebiť pre vedecké a praktické ciele. V otázkach spojených s podmienkami vzniku minerálov začínajú obracať záujem miesto k hypotetickým, často nepodloženým dohadom k reálnemu výskytu minerálov v prírode. Použitím zákonov termodynamiky a fyzikálnej chémie vypracovali vedecké metódy analýzy paragenézy minerálov. V dnešnom čase sa stala mineralógia základom mnohých geologických vied, najmä tých, ktoré sa zaoberajú horninami (petrografia) a rudami, t. j. tými minerálnymi agregátmi, ktoré sa zúčastňujú ako samostatné zložky na stavbe zemskej kôry.

Vo vývoji ruskej mineralógie, podobne ako vo všetkých ostatných vedách, nastal ostrý zlom po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii. Geologický výskum a prieskumné práce, ktoré sa naširoko rozvinuli počas stalinských päťročníc vo všetkých krajinách SSSR, neobyčajne obohatili novými poznatkami najmä regionálnu mineralógiu. Za pomerne krátky čas boli systematicky preštudované nielen staré oblasti, ale i celý rad nových rozsiahlych oblastí v SSSR, ktoré predtým neboli vôbec preskúmané alebo ktoré len málo zasiahli predošlé výskumy. Niektoré z nich sa ukázali mineralogicky i z iných hľadísk neobyčajne zaujímavé.

Veľkú úlohu pri objavoch mali vedecké expedície. ktoré usporiadala Akadémia vied SSSR v mnohých oblastiach SSSR pod vedením vynikajúceho ruského vedca A.E.Fersmana (1885—1945), talentovaného žiaka a pokračovateľa V. I. Vernadského. Mnohostranná činnosť tohto vedca s nevyčerpateľnou energiou sa plodne prejavila najmä v sovietskom zriadení. Preskúmal stovky rozličných ložísk na Urale, v Strednej Ázii, na Sibíri i mimo SSSR, no hlavnú pozornosť venoval nepreskúmaným oblastiam na polostrove Kola, ktorý je úzko spojený s jeho menom. Z jeho početných prác má mimoriadny význam pre sovietsku mineralógiu monografia »Pegmatity«, v ktorej zovšeobecnil svoje rozsiahle mnohoročné výskumy.

Veľkú zásluhu o výskum minerálnych bohatstiev a o výchovu nových kádrov má tiež A. K. Boldyrev (1885—194.6), najbližší žiak akademika E. S. Fedorova. Jeho podrobný »Kurs opisateľnoj mineralogii« (tri vydania) a dve vydania kurzu mineralógie pre vyššie školy, ktoré zostavil pod jeho vedením kolektív leningradského Banského inštitútu, mali veľký vplyv na rozšírenie mineralogických vedomostí v SSSR. Záslužné práce vykonali v tomto smere tiež profesori iných univerzít a škôl v iných mestách SSSR: P. P. Pilipenko (Moskva), L. L. Ivanov (Dnepropetrovsk) a iní.

A.G.Betechtin, Mineralógia