Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský
zdroj: www.sk.wikipedia.org
pridané: 5.9.2008

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, slovenský spisovateľ a publicista. Narodenie: 4. marec 1824, Banská Bystrica, Slovensko, úmrtie: 20. august 1908, Kremnica, Slovensko.

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (vl. menom Gustáv Kazimír Zechenter, pseudonymy Ďuro Pinka, Laskomerský, Štefan Pinka virkli kaprál, Dr. Lesebuch /tento pseudonym používali viacerí autori/) (* 4. marec 1824, Banská Bystrica - † 20. august 1908, Kremnica) bol slovenský prozaik a publicista.

Rodina

Otec Ignác Zechenter, matka Katarína rod. Aschnerová.

Životopis

Ľudovú školu navštevoval v Ponickej Hute, študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici (1832-1840), filozofiu na akadémii vo Vacove a na filozofickej fak. univerzity v Budapešti, 1842 prestúpil na medicínu, poslucháč lekárskej fak. univerzity v Budapešti (1842-1846), vo Viedni (1846-1850), 1850 Med.D.R.. V roku 1850-1853 c.k. stoličný lekár v Banskej Bystrici, 1853-1868 bansko-lesný lekár v Brezne, od 1868 v Kremnici. Popredný činiteľ nár. emancipačného pohybu najmä v memorandovom a matičnom období. Účastník revolúcie 1848-1849.

Spoluzakladateľ a člen výboru MS, spoluorganizátor MSS. Stúpenec čs. vzájomnosti, osobitný význam pre kult. a literárne zblíženie oboch národov malo jeho priateľstvo s Boženou Němcovou. Autor krátkych foriem humoristickej prózy, ktoré publikoval v novinách, časopisoch a kalendároch. Ďalší žánrovo-tematický okruh v jeho spisovateľskom diele tvorili cestopisné črty a rozsiahle beletrizované cestopisy. Pútavo spracovaný Vlastný životopis pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života, zachytil v ňom udalosti v slov. emancipačnom hnutí 30.-80. rokoch 19.stor.

Ako absolvent všeobecného praktického lekárstva sa venoval viacerým medicínskom odborom- zameriaval sa najmä na očné lekárstvo; bol jedným zo zakladateľov pracovného lekárstva, zaoberal sa štúdiom hygieny života lesných robotníkov a ich chorôb. Zaujímal sa o geológiu, mineralógiu, kryštalografiu, speleológiu a botaniku. Výsledky svojich výskumov a pozorovaní, ako aj odborno-popularizačné príspevky a vedecké štúdie z rozličných odborov uverejňoval v domácej i zahraničnej tlači. Udržiaval osobné kontakty a korešpondoval s poprednými prírodovedcami a umelcami. Záľubu v maľovaní využíval pri ilustrovaní vlastných literárnych diel; portréty rodinných príslušníkov a priateľov, kresby, menej olejomaľby zátiší a výjavov zo života majú predovšetkým dokumentárnu hodnotu. Od 1860 člen lekárskej sekcie Bratislavského prírodovedného spolku, 1863-1875 člen výboru MS a od 1867 člen korešpondent Ríšskeho geologického ústavu.

Tvorba

Svojou tvorbou sa zaraďuje do obdobia medzi romantizmom a realizmom. Začínal písaním satirických článkov pre periodiká (Černokňažník a Národnie noviny), no i neskôr prispieval do rôznych periodík (Slovenské pohľady, Obzor, Sokol, Orol, Slovenský obrázkový kalendár, Národnie noviny). Jeho dielo sa skladá najmä z humoresiek, satirickej publicistiky, cestopisov, no okrem toho písal i poviedky a vlastný životopis.

Vo svojich dielach využíva slovnú i situačnú komiku, no neochudobňuje ich ani o dej. Do mnohých diel vkladá i vlastné príbehy a skúsenosti z rozličných období svojho života, takže sa stávajú čiastočne autobiografickými. Vo svojich cestopisných dielach sa venuje nielen svojim zážitkom, skúsenostiam a príhodám, ale tiež výkladu o umeleckých pamiatkach a prehľadu dejín jednotlivých miest.

Dielo

1861 - Cestovanie na vakácie

1862 - Komédia bez zaľúbenia, divadelná jednoaktovka

1862 - Starý zaľúbenec, divadelná jednoaktovka

1864 - Zo Slovenska do Carihradu, cestopis

1865 - Zo Slovenska do Ríma, cestopis

1870 - Radvanský jarmok

1870 - Študentský majáles

1870 - Poľovačka na medveďov

1870 - Lipovianska maša. Rozprávka zo života ľudu slovenského, poviedka, ktorej rukopis sa stratil a autor ju musel napísať nanovo, takže vyšla podľa nového rukopisu až v roku 1874

1871 - Vianoc

1872 - Veľkonočná kúpačka

1872 - Praktický lekár

1873 - Svet, fejtón

1873 - Výlet do Tatier, cestopisná črta

1874 - Malý omyl

1875 - Pokrok umelectva, zázrak vedy, fejtón

1876 - Ozvena

1877 - Zozbierané žarty a rozmary

1877 - Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska, cestopisná črta

1878 - Zo Slovenska do Itálie, cestopis

1879 - Žreb

1897 - Rozpomienky na Štefana Moysesa, (Národnie noviny)

1911 / 1915 - Vlastný životopis, vychádzalo na pokračovanie v Slovenských pohľadoch, monumentálne memoárové dielo, knižne vyšlo až v roku 1956 pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života

sk.wikipedia.org