Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

William Hyde Wollaston
zdroj: www.en.wikipedia.org
pridané: 3.12.2009

Narodený: August 1766, East Dereham, Norfolk
Umrel: 22 December 1828 (62r), Chislehurst

William Hyde Wollaston bol anglický chemik a fyzik, ktorý je známy ako objaviteľ dvoch chemických prvkov a procesu získavania (tavenia) platiny.

Životopis

Narodil sa v meste East Dereham, Norfolk ako syn kňaza a astronóma Francisa Wollastona a jeho manželky Mary Farquier. V roku 1793 William získal doktorát medicíny na univerzite v Cambridge. Počas štúdií sa začal zaujjímať o chémiu, kryštalografiu, metalurgiu a fyziku. Bol po ňom pomenovaný minerál wollastonit. V roku 1800 zanechal medicínu a začal sa naplno venovať svojim prírodovedným záujmom.

Wollaston umrel v roku 1828 a je pochovaný v anglickom Chislehurste.

Práca

Wollaston sa stal známy objavením prvej fyzikálno-chemickej metódy získavania platiny v použiteľných množstvách. Pri testovaní tohto zariadenia objavil dva nové prvky – paládium a ródium (v roku 1804).

Anders Gustav Ekeberg objavil tantal v roku 1802, avšak Wollaston zistil, že je identický s niobom (potom známym ako columbium). Vzhľadom na Wollastonov vplyv bola existencia columbia popieraná. Neskôr v roku 1846 Heinrich Rose dokázal rozdielnosť columbia a tantalu a premenoval columbium spätne na niob.

Wollaston vykonal zaujímavé práce v oblasti elektriny. V roku 1801 predviedol experiment, ktorý ukázal, že elektrina z trenia je taká istá ako elektrina z galvanických článkov. V posledných rokoch života dokonca predviedol pokusy s elektrinou, ktoré mohli predurčiť cestu ku vzniku eventuálneho elektrického motora. Ale dostal sa do sporu s ďalším známym vedcom, Michaelom Faradayom, tvorcom prvého skutočného fungujúceho elektromotora, ktorý odmietol uznať Wollastonov podiel z jeho predošlej práce. Wollaston tiež vynašiel tiež batériu, ktorej zinkové dosky sa dali vysúvať z kyseliny, takže sa zinok nespotrebovával tak rýchlo, ako keby bol ponorený v kyseline sústavne.

V optike zaznamenal úspechy výskumom napr. Tmavých Fraunhoferových čiar v slnečnom spektre, ktoré neskôr viedli k objaveniu prvkov Slnka. Vynašiel tzv. Camera lucida, reflexný goniometer a Wollastonovu prizmu. Zaoberal sa aj dávno známou“camerou obscura“ pre ktorú vyvinul sústavu šošoviek pre zlepšenie premietaného obrazu.

Wollaston sa pokúšal demonštrovať prítomnosť glukózy v krvnom sére pacientov na cukrovku.

Ocenenia

Člen Royal Society 1793., sekretár 1804-1816., prezident 1820. Kráľovská medaila - Royal Medal, 1828. Člen Švédskej akadémie vied, 1813.

Wollastonit (podľa: www.mineral.cz)

Popis minerálu: wollastonit 1T (Léman 1818) CaSiO3, trojklonný, rozšířený nerost. Vzácně tvoří krystaly zarostlé sloupcovité, stébelnaté nebo tlustě tabulkovité podle {100} i {001} a vždy protažené podle osy b. Nezřídka bývá zdvojčatělý podle {100} , pravidelně však agregáty stébelnaté až vláknité, lupenité, někdy paprsčitě uspořádané (2,3), také celistvý (3). Barvu má bílou, šedou, nažloutlou i načervenalou, lesk skelný až hedvábný, na štěpných plochách perleťový a vryp bílý.

T=4.5-5, h=2.8-2.9. Má dokonalou štěpnost podle {100} a {001}, zřetelnou i podle {101} a {201}. Na hranách je pravidelně průsvitný, při tření někdy světélkuje (2,3). Je opticky dvojosý (-) s optickou orientací X/c=32o (3). Před dmuchavkou se na hranách snadno taví, v horké kyselině chlorovodíkové se rozkládá a zanechává rosol SiO2 (2,3). p: a=7.94, b=7.32, c=7.07, ŕ=90o02, á=95o22, +=103o26, Z=2, P1 (1).

Lokality v ČR

Betaň (u Volyně, okres Strakonice),
Hazlov (u Chebu, okres Cheb),
Kladská (u Mariánských Lázní, okres Cheb),
Příbram (ložisko, okres Příbram),
Radinovy (u Klatov, okres Klatovy).

Wollaston