Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Hybe
zdroj: www.hybe.sk
pridané: 13.1.2011

Kráľovské mestečko Hybe vzniklo v 13.storočí vďaka svojej významnej polohe v údolí potoka Hybice, na križovatke obchodných ciest z Liptova do Spiša . Prvé písomné zmienky o Hybiach sú z roku 1239, keď kráľ Belo IV. pripojil osadu Hybu ku kráľovskému majetku v Liptove.

V auguste roku 1265 udelil Belo IV. osade Hyba štatút výsadného kráľovského mesta . Od tohoto roku sa Hybe vyvíjali ako mestečko v právnom aj ekonomickom zmysle.

Vďaka výsadám, ktoré boli banskému a kráľovskému mestečku Hybe udelené - výsada voliť si richtára a farára, oslobodenie od platenia poplatkov na miestnom trhu, získanie práva meča a trhov, hranice vlastného chotára, možnosť polovať a loviť ryby v chotári Hýb, používanie vlastnej mestskej pečate s mestkým znakom - sa v porovnaní s ostatnými osadami v hornom Liptove vytvorili lepšie podmienky pre rozvoj hospodárstva a obchodu.

Hybenia sa okrem tradičného roľníctva venovali aj remeslám a najmä obchodu. Od konca 13.storočia sa tu konal trh. V hospodárskom živote mestečka zohralo istý čas svoju významnú úlohu aj baníctvo, no nenadobudlo taký rozsah ako v stredoslovenských banských mestách. V ďalších storočiach zostali Hybe na úrovni mestečka, ktoré bolo súčasťou panstva Hrádok, a to aj napriek veľkému úsiliu hybských mešťanov brániť svoju nezávislosť.

Nový rozvoj mestečka Hybe nastal až v druhej polovici 16.storočia , keď sa Hybe stali centrom reformácie a v druhej polovici 17.storočia prostredníctvom artikulárneho kostola a školy centrom duchovného, kultúrneho a hospodárskeho života v hornom Liptove.

V období rokov 1750-1800 môžeme hovoriť ako o období vrcholnej literárnej tvorby hybských artikulárnych a tolerančných kazateľov ( Ján Čerňanský, Eliáš Marček, Augustín Doležal, Matej Šulek).

Na rozhraní 18. a 19. storočia boli Hybe vidieckym mestečkom remeselnícko-roľníckeho charakteru. V rokoch 1848/1849 sa prejavili Hybenia ako národne uvedomelí a revolučne aktívni. Na čele verejného života v mestečku stála pokroková hybská inteligencia ( hybský lekár Jonáš Bohumil Guoth, básnik Jakub Grajchman, vicerichtár Ján Jaroš, evanjelický učiteľ Jozef Jurányi a Daniel Šefranka, učiteľ a ovocinár Ľudovít Orphanides, notár Ľudovít Klein,evanjelický farár Ján Juraj Kraus, richtár Ján Zudla).

Mestečko Hybe bolo v matičných rokoch zakladateľom Matice slovenskej, malo štyri knižnice, čitateľský spolok a rozvíjala sa aj ochotnícka činnosť , ktorá zaznamenala v Hybiach dlhoročné tradície. Na začiatku 20.storočia vyšli z Hýb dvaja poslanci uhorského snemu, z toho jeden bol ministrom spravodlivosti (Ján Ružiak a Bartolomej Lányi). Bohatú históriu zaznamenali Hybe počas celého 20.storočia.

Viac: http://www.hybe.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1&Itemid=2

Hybe