Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Sihla - história
zdroj: http://www.obecsihla.sk
pridané: 31.3.2013

Prvé zmienky o vzniku obce sú z prvej polovice 18. storočia ako komorská osada vyrástla okoloe rárnej sklárne založenej r. 1744. Stabilizujúcim prvkom osídlenia bol bohatý výskyt suroviny na výrobu skla. Čistý kremeň "žabica" o čom svedčia miestne názvy Sihlianska žabica a Handeľská žabica. Voda, ktorá znamenala pohon Sihlianskeho systému drvičov kremeňa tzv. stupnikov. A lesy ako zdroj energie a materiálu v podobe dreva. Novú skláreň postavila komora r. 1762 a prenajímala ju na dvojročné obdobie (za 100 zl. neskôr 150 zl. ročne) Podľa zmluvy nesmel nájomca prekročiť stav 2 odborných zamestnancov. Skláreń vyrábala len tzv. zelené sklo, najmä duté sklo pre erárne podniky (mincovňu v Kremnici, laboratórium v Banskej Štiavnici a.i.) Nájomci postupne v r. 1864 a r. 1890 (nájomca Július Kuchynka) hutu zdokonalili a prešli na výrobu tabuľového skla. Výroba v sklárni bola za 1. svetovej vojny zastavená a už nebola obnovená.

V obci bola od polovice 19. storočia parná píla, ktorá spracuvávala drevo vyťažené v okolitých pralesoch. V miestnom pralese, ktorý sa menil pod sekerami lesných robotníkov v mladé sihliny, sa ťažili stromy mohutného objemu dôkazom toho sú zápisky K. G. Zechentera. Parná píla mala 3 gátre a zamestnávala 36 robotníkov, väčšina mužov pracovala v lesoch. Nad prácami v lese bdela Lesná správa Sihla s revírmi Čierny potok, Klimentka, Drábsko a Lom. Cez Kamenistú dolinu bola z Hronca do Sihly vybudovaná cesta a túto r. 1923 doplnila trasa lesnej železnice Hronec-Sihla.

Dá sa povedať, že na svoju dobu bola Sihla rozvinutým priemyselným centrom poskytujúcim zamestnanosť širšiemu okoliu. Už spomenutou likvidáciou huty a píly logicky poklesla zamestnanosť a obyvatelia sa sťahovali do oblastí s väčšou možnosťou zamestnania. Svedčí o tom aj počet obyvateľovv 1930 - 364, 1950 - 318, 1970 - 356, 1991 - 204, 1996 - 216.

Povojnový pokles obyvateľov je dôsledkom výstavby mestských aglomerácií (Brezno, Podbrezová) a väčšej možnosti zamestnania v nich.

Pečať sklárne