...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Arkóza

Arkóza - Špania Dolina

Foto

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:1188_Malachit_kreme%C5%88_ark%C3%B3za_-_%C5%A0pania_Dolina.jpg

Arkóza je typ pieskovca s podielom nestabilných zŕn (živce, muskovit, úlomky nestabilných hornín) nad 25 %. Termín ako prvý použil A. Brongniart roku 1823.

Vznik

Arkózy vznikajú zvetrávaním hornín bohatých na živce, sú to hlavne vyvreté a premenené horniny, napríklad granitoidy, ktoré obsahujú veľa kremeňa a živcov. Zvetralina, ktorá tvorí klasty arkózy však spravidla prekonala iba krátky transport alebo sa usadila veľmi rýchlo, pretože zrná nestabilných hornín a živcov by sa pri dlhšom transporte rýchlo rozpadli. Živce sa napríklad procesom kaolinizácie premieňajú na kaolín, dôležitým činiteľom je pri tom vlhkosť a teplo. Arkózy sa preto nachádzajú skôr v suchšom a chladnejšom prostredí, i keď to nie je pravidlo. Podľa dnes zaužívaných predstáv, arkózy vznikajú priamo počas alebo ihneď po skončení orogenézy v nepokojnom prostredí. Sú preto textúrne nezrelými horninami, častá je hrubá vrstvovitosť alebo šikmé zvrstvenie. Veľká časť arkóz sa nachádza priamo v nadloží granitických hornín, typické sú tiež pre deltové, riečne a kontinentálne prostredie.

Zloženie a vlastnosti

Ako ostatné pieskovce, aj arkóza má vysoký obsah kremeňa. Obsahuje však aj viac než 25 % zŕn živcov. Často je sfarbená do ružova (od ružových živcov) alebo červena (od hematitu). Často obsahujú aj lupienky muskovitu. Hrubozrnné arkózy sa podobajú žule. V dôsledku krátkeho transportu sú slabo vytriedené.

Výskyt

V Západných Karpatoch sú polohy arkóz známe zo Starohorských vrchov, Slovenského rudohoria (napr. štítnické súvrstvie) ale i z obalových jednotiek tatrika, napr. z karbónskych hornín seleckej jednotky v Považskom Inovci (novianské súvrstvie). Známe sú tiež z viacerých jadrových pohorí ako súčasť spodnotriasového lúžňanského súvrstvia.

Vo svete sú známe napr. zo sparagmitového súboru baltického štítu alebo z Nemecka (sárska panva). V Českom masíve arkózy vytvárajú polohy v karbónskych a permských sedimentoch napr. v okolí Krkonoší alebo v blanickej a boskovickej brázde.

Použitie

Arkózy sa obyčajne používajú ako stavebný kameň, prípadne ako prímes do betónov a ako kamenivo. V prípade vysokej čistoty však môžu byť ťažené ako zdroj živcov pre sklársky priemysel.

Referencie

Folk, R.L., 1980: Petrology of sedimentary rocks. Archivované 2006-02-14 na Wayback Machine Hemphill, Austin, 182 s.
Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 29
PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - Arkóza [online]. geology.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online.
Minerály a horniny Slovenska - Arkóza [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. Archivované 2005-01-10 z originálu.
Olšavský, M., 2008: Litostratigrafia a sedimentogenéza vrchnopaleozoických súvrství v severnej časti Považského Inovca. Archivované 2015-09-24 na Wayback Machine Mineralia Slovaca, 40, s. 1 – 16
Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. (po česky)

Zdroj

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ark%C3%B3za
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ark%C3%B3za
http://geodb.pedf.cuni.cz/items/118
PELLANT, Chris; PELLANT, Helen. Horniny a minerály.: Osvěta, 1994. 256 s. ISBN 80-217-0582-5