...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Dolomit

Dolomit - Pružina, Strážovské vrchy

Foto

https://sk.wikipedia.org/wiki/Dolomit_(hornina)#/media/S%C3%BAbor:7092_pieskovna_Dolinka_pri_Hradisti_pod_Vratnom_dolomit.JPG
https://www.wikiwand.com/en/Dolomite_(rock)#Media/File:Cirque_de_Mour%C3%A8ze,_H%C3%A9rault_32.jpg

Zloženie a vlastnosti

Dolomity sú prevažne morské sedimenty pozostávajúce z nerastu dolomitu alebo z dolomitu a kalcitu, pričom zložka uhličitanu horečnatého musí mať väčší obsah ako 50%. Dolomity obsahujú i ďalšie nerastné prímesi. Sú to napr. ílové minerály, glaukonit, anhydrit, sadrovec, organické látky. Stálou prímesou sú i zlúčeniny Fe. Dolomity obsahujú len vzácnejšie fosilizované organické zvyšky. Tieto zanikli pri rekryštalizácií spojenej s dolomitizáciou, pri ktorej bol Ca nahradené Mg. Pritom sa vytváral rad prechodných homín. Za typické dolomity považujeme horniny, ktoré obsahujú viac ako 90% nerastu dolomitu. Štruktúry a textúry dolomitov sú podobné ako vo vápencoch. Najčastejšie zrnité, celistvé, masívne, brekciovité, bunečnaté. Zvrstvenie býva zotreté v dôsledku dolomitizácie. Farba dolomitov je obyčajne svetlosivá, belavá, žltkastá i tmavosivá. Vodu prepúšťajú ešte lepšie ako vápence, pretože bývajú viac rozpukané a rozdrvené.

Použitie

Podobne ako vápence. Predovšetkým v hutníctve, v sklárskom a keramickom priemysle, v chémii pri výrobe kovového Mg, v stavebníctve ako hutné drvené kamenivo do betónu k výrobe prefabrikátov, brizolitu, podklady vozoviek.

Vo svete

Známe je pohorie Dolomity v južných Alpách, tvorené najmä strednotriasovými dolomitmi, ktoré sa ukladali v šelfových oblastiach mora Tethys.

Výskyt

Dolomity sa vyskytujú spolu s vápencami v tých istých jednotkách Západných Karpát, V niektorých jednotkách sú významným litologickým členom (tzv. hlavný dolomít, alebo chočský dolomit v chočskom príkrove).

Slovensko

Na Slovensku sa rovnako ako v celej tethýde súvrstvia obsahujúce dolomity usadzovali najmä v strednom triase, no vyskytujú sa aj v ďalších obdobiach. Veľké súbory dolomitických hornín (ramsauský a hauptdolomit) tvoria rozsiahle oblasti chočského príkrovu. Medzi najznámejšie z nich patrí vrchol Veľkého Choča, Šípu a Rozsutca. Nachádzajú sa aj na západných svahoch Veľkej Fatry, v Nízkych Tatrách, Strážovských vrchoch, Malej Fatre ako aj v ďalších pohoriach. Najvýznamnejšie ložisko sa nachádza blízko Malých Krštenian v Strážovských vrchoch. Na južnom Slovensku vo vrstvách karbónu prechádzajú dolomity hydrotermálne metasomatického pôvodu až do magnezitov. Slovensko patrilo celosvetovo ku krajinám s najväčším objemom ťažby dolomitu, začiatkom 90. rokov dosiahol objem ťažby až 11 miliónov ton. Dnes sa ročne vyťaží okolo 1,3 až 2,1 milióna ton.

Na báze muráňskeho, drienockého, silického, chočského aj krížňanského príkrovu sa nachádzajú dedolomitizované tektonické brekcie, označované ako rauwaky, ktoré boli najčastejšie súčasťou súvrstvia verfénskych bridlíc alebo karpatského keupru. Tieto horniny tvorili plochu odlepenia tenkokôrových príkrovov.

Referencie

Petránek, J., 1963. Usazené horniny. Nakladatelství Československé akademie vd, Praha, 687 s.
Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.
Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006. Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.
Milovský, R., Plašienka, D., Soták, J., 1999, Rahuwackes - A key to understanding of the superficial thrusting mechanism: Case study from the Muráň nappe. Geologica Carpathica Special Issues, Vol. 50, october 1999, s. 157- 158


Zdroj

https://sk.wikipedia.org/wiki/Dolomit_(hornina)
https://cs.wikipedia.org/wiki/Dolomit_(hornina)
PELLANT, Chris; PELLANT, Helen. Horniny a minerály.: Osvěta, 1994. 256 s. ISBN 80-217-0582-5