...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Lupok, ílovec, ílovitá bridlica

Ílovitá bridlica - Ružomberok, Veľká Fatra

Foto

https://sk.wikipedia.org/wiki/Bridlica_%28sediment%29#/media/S%C3%BAbor:Fumayschistewiki.jpg

Bridlica alebo ílovitá bridlica je jemnozrnná usadená hornina, ktorá vznikla pri spevnením ílovitých sedimentov. Pri postupnom narastaní miery diagenézy vzniká postupný rad íl-ílovec-ílovitá bridlica. Patrí medzi najbežnejšie usadené horniny.

Zloženie

Ílovité bridlice obsahujú okrem základnej ílovitej hmoty klasty muskovitu, kremeňa a v menšej miere aj živcov. Ílové minerály predstavujú najmä illit a kaolinit. V prípade, že hornina obsahuje väčšie množstvo prímesy piesku, označuje sa ako piesčitá bridlica. Ak obsahuje zvýšený obsah kalcitu, je to vápnitá bridlica. Uhoľné alebo bitumenózne bridlice obsahujú väčší objem uhlíka alebo organických látok. Aj bežné bridlice často obsahujú 1 % organických látok[1], to spolu s ich jemnozrnnou štruktúrou, ktorá zabraňuje ich voľnému úniku, spôsobuje že môžu byť materskou horninou alebo dobrou pascou, v ktorej podloží sa nachádza ložisko.[2]

Vlastnosti

Ílovité bridlice majú typické poznávacie znaky, ktoré možno určiť aj makroskopicky. Hornina je typická tenkou lamináciou, vrstevnatým, nepravidelným až ihličkovitým rozpadom, väčšinou rovnobežným so smerom bridličnatosti. Jednotlivé vrstvy nezvyknú byť hrubšie ako 10 cm. Farba bridlíc vyjadruje chemické a minerálne zloženie. Červenú, fialovú až hnedú farbu spôsobujú ióny Fe3+. Zelené bridlice obsahujú Fe2+. Prímesy pyritu a grafitu spôsobujú tmavé sfarbenie[3].

Vďaka ich jemným časticiam môžu byť v ílových sedimentoch, ktoré boli neskôr spevnené na bridlice, dobre zachované rôzne textúry ako stopy živočíchov, či priamo ich fosílie.

Vznik

Ílovité bridlice vznikajú pri pokračovaní procesu kompakcie ílovcov. Ich podstatnú časť tvoria najmenšie častice veľkosti rádovo niekoľko mikrometrov, ktoré zostávajú vo vode dlhšiu dobu i po tom, čo sa usadia ťažšie zložky. Usadzujú sa najčastejšie tam, kde je energia transportných prúdov najnižšia. Sú preto časté v jazerách, lagúnach, riečnych deltách, záplavových vejároch a pri morskom pobreží. Usadzujú sa tiež na pokojnom šelfe v hlbšej a pokojnej vode. Ílovce a ílovité bridlice tvoria tenké medzivrstvy vo flyši. Predstavujú obdobie pokojnej sedimentácie v hlbokovodnom prostredí, medzi dvoma podmorskými zosuvmi.

Tmavé bridlice vznikajú v anoxickom, redukčnom prostredí, kde bolo len slabé prúdenie vody. Sú bohaté na nezoxidovaný uhlík. Niekedy sa v nich preto zachováva pyrit, alebo minerály medi.

Ak sú bridlice ďalej vystavené vyššiemu tlaku a teplote, vznikajú z nich premenené horniny označované ako kryštalické bridlice.

Výskyt

Bridlice sú jedny z najbežnejších hornín. Na Slovensku sú typické vo všetkých oblastiach. Významné sú napríklad spodnotriasové verfénske bridlice s rauvakmi na báze fatrika. Tiež bridlice karpatského keupra, ktoré sa usadzovali počas dočasnej zmeny klímy v noriku. V hroniku sú bridlice spolu s prevažujúcimi pieskovcami súčasťou lunzských vrstiev stredného karnu, ktoré rozdeľujú dolomitovú sekvencie hronika na spodný wettersteinský a vrchný hlavný dolomit. Jurské (toark) tzv. mariatálske bridlice v Malých Karpatoch boli kedysi dobývané pri Bratislave ako pokrývačské bridlice. Na niektorých miestach v nich bolo zaznamenané aj mangánové zrudnenie[4].

V Česku sa hojne vyskytujú napr. v Nízkom Jeseníku a Barrandiene.

Použitie

Niektoré pevné a dobre štiepateľné ílovité bridlice sa používajú ako obkladový materiál v stavebníctve[5]. Bridlice sa v minulosti používali ako strešná krytina (tzv. pokrývačské bridlice). V súčasnosti je toto využitie obmedzené na opravy historických stavieb alebo špecifické oblasti výstavby, kde sa bridlice používali ako tradičný pokrývačský materiál (napr. Bretónsko vo Francúzsku a niektoré oblasti Belgicka). Z bridlíc sa tiež v minulosti vyrábali tabuľky na písanie. Používali sa v školách, písalo sa na ne kriedou. Z bridlíc sa vyrábajú aj dosky pre biliardové stoly. Bridlice tiež môžu byť zdrojovou horninou zemného plynu[1].

Referencie

Shale, Schlumberger Oilfield Glossary [online]. 2011, [cit. 2011-09-03]. Dostupné online. Archivované 2012-11-07 z originálu. (po anglicky)
Kazda, R. Bridlicový plyn je novým zdrojom energie [online]. energie-portal.sk, 23.05.2011, [cit. 2011-09-03]. Dostupné online.
Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s
. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. Bratislava, 541 s.
Lupok, ílovec, ílovitá bridlica, Minerály a horniny slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2008-07-15]. Dostupné online. Archivované 2015-12-24 z originálu.

Zdroj

https://sk.wikipedia.org/wiki/Bridlica_(sediment)
https://cs.wikipedia.org/wiki/J%C3%ADlovit%C3%A1_b%C5%99idlice
https://en.wikipedia.org/wiki/Shale
https://www.mineralienatlas.de/lexikon/index.php/RockData?rock=shale
PELLANT, Chris; PELLANT, Helen. Horniny a minerály.: Osvěta, 1994. 256 s. ISBN 80-217-0582-5