...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Vápenec

Numulitový vápenec - Lisková, Chočské vrchy

Foto

https://www.mindat.org/photo-1314982.html
https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:ListFiles/Mineralysk&ilshowall=1#/media/File:1207_Kalcit_-_Ru%C5%BEomberok.jpg

Zloženie a vlastnosti

Vápence sú mineralogicky zväčša jednoduché, tvorené hlavne kalcitom (nad 75%). Obsahujú rôzne prfmesi, podl'a ktorých rozoznávame vápence dolomitové (10-15% dolomitu), ílovité (10-25% ílu), kremité, rohovcové, železité, glaukonitové, piesčité, bituminózne a pod. V rohovcových vápencoch sú vyzrážané hľuzy a konkrécie rohovca. Ked' vápence obsahujú viac ako 50% dolomitu, prechádzajú do dolomitov. Štruktúra vápencov býva celistvá, rôzne zmitá, brekciovitá, detritická, kalová, oolitická. Časté sú rôzne štruktúme kombinácie. Hlavným textúmym znakom vápencov je vrstevnatosť, niekedy i hľuzovitosť. Vápence bývajú sfarbené rovnomeme, alebo sú škvmité. Vysokopercentné čisté vápence sú biele, rozličné prímesi sfarbujú vápence veľmi rôzne. Môžu byť svetlosivé napr. wettersteinské vápence, tmavé napr. guttensteinské vápence. Zoogénne vápence sú také, v ktorých sú viditeľné zvyšky živočíchov (numulitové, korálové, krinoidové a pod.). Fytogénne sú tvorené skamenelými zvyškami primitívnych rastlín, napr. rias (litotamniové vápence).

Výskyt

Vápence sa vyskytujú hlavne v centrálnych a vnútomých Západných Karpatoch. Podieľajú sa na stavbe obalových jednotíek tatrika a veporika, ako aj na stavbe príkrovov krížňanského, chočského, silického a i. Vystupujú tiež v meliatiku. Možno ich nájsť vo všetkých jadrových pohoriach.

Na Slovensku sa vápence vyskytujú vo viacerých pohoriach, kde často tvoria celé masívy. Sú prevažne druhohorného veku (triasové, jurské a kriedové). Podieľajú sa na stavbe obalových jednotiek tatrika a veporika, ako aj na stavbe príkrovov, hlavne krížňanského (fatrikum), chočského (hronikum), silického (silicikum) a ďalších. Vystupujú tiež v meliatiku. Možno ich nájsť vo všetkých jadrových pohoriach a v bradlovom pásme, hlavne jeho jurskej čorštýnskej a ďalších plytkovodných jednotkách. V strednom triase (anis) sa v oblasti tethýdy, aj vo všetkých jednotkách interníd Západných Karpát, usadzovali na obrovskej karbonátovej plošine, tmavé až čierne tzv. gutensteinské vápence. Okrem charateristickej tmavej farby sú typické viacerými znakmi dolomitizácie, prípadne telesami tmavých lavicovitých dolomitov. V širšom zmysle sú k nim radené aj vápence s šošovkami krinoidových vápencov. Skameneliny sa v nich vyskytujú iba zriedkavo. Gutensteinské vápence sú často skrasovatelé - napr. Demänovská jaskyňa Slobody, Harmanecká jaskyňa, Belianska jaskyňa. V južnejších jednotkách (hronikum, silicikum) v strednom triase pokračovalo usadzovanie hlbokovodných reiflingských, prípadne plytkovodných wettersteinských vápencov. Vo vrchom triase to bol aj plytkovodný dachsteinský vápenec (názvy odvodené od podobných vápencov z Álp). Pre juru boli skôr typickejšie piesčité krinoidové vápence, alebo vápencom blízke sliene. Miestami sedimentovali červené hľuznaté vápence (czorstynské alebo adnetské) a rádioláriové vápence. Na prelome jury a kriedy sa usadzovali aj kalpionelové resp. pieninské vápence. V období kriedy sa usadzovali vápence už v menšej miere. Charakteristické sú napríklad urgónske vápence manínskej jednotky bradlového pásma, alebo muránske vápence v Tatrách Skrasovatelé vápence sa nachádzajú na veľkej ploche hlavne v Slovenskom krase, Slovenskom raji a Muránskej planine. Zo štvrtohôr sú významné výskyty sladkovodných vápencov a travertínov, mnohé z nich sa tvoria dodnes, hlavne na výveroch v oblastiach zlomových línií. Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším objemom ťažby vápenca na svete.

Použitie

Vápence majú široké upotrebenie napr. pri výrobe cementov, v hutmctve, v cukrovamíctve, vchemickom, papierenskom alebo gumárenskom priemysle, v sklárstve, pri výrobe keramiky, v poľnohospodárstve i stavebníctve.

Zdroj

https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%A1penec
https://www.mindat.org/min-49160.html
https://www.mineralienatlas.de/lexikon/index.php/RockData?rock=limestone
PELLANT, Chris; PELLANT, Helen. Horniny a minerály.: Osvěta, 1994. 256 s. ISBN 80-217-0582-5