...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zlepenec

Zlepenec - Ďurďové, Strážovské vrchy

Foto

https://www.mindat.org/photo-1315047.html

Zlepenec alebo konglomerát, zriedkavo aj psefit je označenie pre spevnený ekvivalent štrkov. Tento názov sa vzťahuje len na horniny s prevahou opracovaných (zaoblených) úlomkov väčších ako 2 mm[1], na ostrohranné úlomkové usadené horniny sa zvykne používať názov brekcia. Termín konglomerát zaviedol v roku 1835 Ch. Lyell[2].

Charakteristika

Zlepence sú zložené z obliakov starších hornín, primárneho jemnejšieho materiálu, ktorý vypĺňa medzery (základná hmota - matrix) - zväčša piesku alebo ílu a chemicky vyzrážaného cementu (tmelu)[3]. Obliaky veľkosti nad 2 mm by mali tvoriť nadpolovičnú väčšinu horniny. Ak sa jednotlivé obliaky navzájom nedotýkajú (sú v nej voľne uložené a obalené základnou hmotou), sú zvyčajne slabo prepracované (štruktúrne nezrelé). Zrelé zlepence obsahujú malé množstvo základnej hmoty a bývajú dobre vytriedené (pričom jednotlivé obliaky sa navzájom dotýkajú).

Cement býva zväčša kalcitový, kremitý, v arídnom prostredí železitý[4]. Jeho zloženie závisí od chemického zloženia roztokov cirkulujúcich v sedimente. V prípade, že v zlepencoch prevláda základná hmota, jednotlivé obliaky bývajú často obalené ílom.

Vznik

Dobre opracované zlepence s veľkými obliakmi rôznorodého materiálu. Najväčšie obliaky tvorené odolnými kúskami žilného kremeňa. Bazálne zlepence spodnokambrického veku, Black Hills, Južná Dakota.

Zlepence vznikajú rozrušovaním starších hornín všetkých druhov. Zvetrávanie má za následok vznik veľkého množstva úlomkov (klastov), ktoré sa v dôsledku trenia a obrusovania pri transporte postupne zmenšujú. Pri prenose na krátku vzdialenosť sa zachováva najväčšie množstvo úlomkov štrkovej veľkosti. Počas ďalšej sedimentácie, sú medzery medzi jednotlivými úlomkami vyplnené základnou hmotou, najčastejšie pieskom, prachom a ílom. Ten pri ďalšom pochovaní horniny do hlbších vrstiev umožnil ich stmelenie - litifikáciu. V dôsledku diagenetických zmien sa mohol vo zvyšných pórových priestoroch vyzrážať aj sekundárny tmel.

Zdrojovú oblasť zlepencov zvyčajne tvoria priestory s vyššou nadmorskou výškou. Ale aj ďalšie miesta, ktoré sú vystavené intenzívnej mechanickej erózii. Zlepence niekedy indikujú aktivitu zlomov, pretože hrany obnažených facetových svahov sú pomerne rýchlo erodované. V suchozemských podmienkach sú často prenášané vodnými tokmi alebo gravitačnými skalnými osypmi. Najčastejšie sa vyskytujú v náplavových oblastiach riek, prípadne ľadovcov alebo jazier. Kontinentálne zlepence majú často červeno-sfarbenú piesčitú základnú hmotu. Jej sfarbenie spôsobuje prítomnosť železa. V morskom prostredí ich môže hromadiť vlnenie, najmä pobrežný príboj, alebo turbiditné prúdy. V plytkom mori môžu vznikať eróziou skalného pobrežia (pobrežného zrubu) alebo sem boli prinesené riekami a boli usadené v blízkosti ich delt. Hlbokomorské zlepence sú v podstate vždy iba presunuté z kontinentálneho šelfu rôznymi zosuvmi a turbiditnými alebo inými gravitačnými prúdmi[3].

Výskyt

Zlepence sú pomerne bežné horniny. Môžu tvoriť nepatrné hruboklastické vpády medzi jemnozrnnejšími sedimentami, alebo aj rozsiahle hrubé telesá. Známe zlepence sú súčasťou verukána (perm) a gosauskej skupiny (vrchná krieda), nagelfluh (neogén) v Alpách. Prekabrické zlepence tvoria aj podstatnú časť sparagmitového súboru Baltského štítu, súborov keewatin a timiskaming Kanadského štítu. Známe sú i veľmi ojedinelé zlepence witwatersrand z Južnej Afriky, obsahujúce klasty uránovej rudy[8].

Na Slovensku

Na Slovensku sa zlepence bežne vyskytujú v centrálnokarpatskom paleogéne (borovské súvrstvie, pucovské zlepence). V Súľovských skalách (súľovské zlepence), v klapskej jednotke bradlového pásma sa vyskytuje tzv. upohlavský zlepenec, s exotickými klastami napr. granitov, ktoré v Západných Karpatoch nie sú známe[3]. V Dunajskej panve sú známe z bazálnych súvrství egenburského veku - tzv. kľačiansky zlepenec (člen čaušianskeho súvrstvia) a jablonický zlepenec veku karpat až spodný báden.

Z pásma jadrových pohorí sú známe karbónske a permské zlepence novianskeho, meďodolského alebo devínskeho súvrstvia. Mladšie zlepence tvoria napríklad valchovské zlepence vrchnej kriedy v Myjavskej pahorkatine. V Spišsko-gemerskom rudohorí sú často karbónsko-permského veku, napr. rudnianske, knolské a petrovohorské súvrstvie.[3]

Použitie

Zlepence nemajú veľké využitie. V stavebnom priemysle sa niekedy používajú ako kamenivo, na stavbu a úpravu ciest a pod. Spevnené zlepence s rôznofarebnými obliakmi možno za priaznivých podmienok leštiť a používať ako obkladový kameň. Niekedy sú na zlepence viazané ložiská nerastov ako sú zlato, meď alebo iné.

Referencie

Folk, R.L., 1980, Petrography of sedimentary rocks. Archivované 2013-07-21 na Wayback Machine Hemphill Publishing, Austin, 182 s.
Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2010-08-12]. Dostupné online.
Mišík, M., Reháková, D., 2004, Psefitické horniny Západných Karpát (štrky, zlepence, brekcie). Veda, Bratislava, 132 s.
Vladár, J. a kolektív, 1982, Encyklopédia Slovenska VI. zväzok, T-Ž. Veda, Bratislava, s. 582
Minerály a horniny Slovenska - zlepenec [online]. mineraly.sk, [cit. 2010-08-12]. Dostupné online. Archivované 2009-02-23 z originálu.
Nicols, G., 2009, Sedimentology and stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, 419 s.
Švecov, M.S., 1957, Petrografia sedimentárnych hornín. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 446 s.
Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984, Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.


Zdroj

https://sk.wikipedia.org/wiki/Zlepenec
https://cs.wikipedia.org/wiki/Slepenec
https://en.wikipedia.org/wiki/Conglomerate_(geology)
https://www.mindat.org/min-49436.html
https://www.mineralienatlas.de/lexikon/index.php/RockData?rock=conglomerate
PELLANT, Chris; PELLANT, Helen. Horniny a minerály.: Osvěta, 1994. 256 s. ISBN 80-217-0582-5