Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (5. časť - Minerálne vody a liečivé pramene Liptova)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 9.2.2011

Ohľadom zúžitkovania liptovských teplíc či theriem sa posiaľ skoro nič alebo veľmi málo a obchodne neprimerane podujalo a vykonalo. Tak nízka chalúpka pri spomenutej "Čertovici", práve tak dnes už spustnutý domok pri Podturni blízko Váhu neďaleko hradskej či župnej cesty pri kyslej vode, nepoukazuje na postup, ale na zpiatočníctvo, nevedomosť a nepraktickosť pri využitkovaní minerálnych prameňov Liptova. Poukazuje na neodborné a preto i života neschopné podniky. Pri Podturni neďaleko župnej cesty sa nachodí dobrá pitná studená kyslá voda. Je prítomne cementovou rúrou opatrená a ohradená, a nielen okolo idúci ľudia ju pijú, ale i do blízkeho Svätého Jána ju berú, ba predtým častejšie ju i Mikulášťania kupovali a spotrebúvali.

Kyselky vyše Stredného Sliača pri Štiavnici a Ludrovej, v Ružomberku, na úhľadnej, horami obtočenej Osade, na podhorskej, na 1 hodinu chôdze dlhej Lúžnej (prameň pred kostolom na lúke i za kostolom), na orličej polohe vysokej baníckej Magurke i v kotlinke za Prievalcom pod Sennou Kopou (1220 m.) utúlenom úhľadnom, liečivom a príjemnou hôľnou tichosťou nás okúzlujúcom Železnom, v peknej liečivej pod Prašivou Hoľou učupenej Korytnici čakajú nielen na svojich mecénov, ale priamo hovoria o neslýchanom bohatstve a liečivej sile čarokrásneho Liptova.

I kyselky pri Malužinej, u Uhorskej Vsi, pri Beňadikovej, Hore Svätom Ondreji, pri Pribyline (v Račkovej doline i pred Račkovou) sú tiež nie menej povšimnutia hodné. Podobne pod Čertovickým priesmykom utúlenej baníckej, ale dnes už baníctvo zanechavšej Hornej Boci síce výlučnej jakosti železivé - cele ako v Železnom šťavice, tiež Lykavka pod staroslovenským hradom Lisková pri chýrnej neolithnej jaskyni pod Mníchom stí ozdobené ešte i kyselkami.

Ba i západne pod Liptovskými hoľami, severozápadne od Žiaru je tiež opravená bujná kyselka, ktorá zpod pukliny liptovsko-hôľskej ruly bublinate prýšti a svojou cennou južnou polohou mohla by utvoriť druhú Lomnicu s jej čistým vzduchom, pekným rozhľadom a skvelým dodatkom liečivej dobrej minerálnej vody. Svažná drť pokrýva "tektonický lom" hôľnej kryštálovitej ruly a zpomedzi nej kliesni si cestu mokradovite i spomenutý prameň. Ešte i pri Smrečanoch prýšti šťavica, podobne i pri Bešeňovej blízko župnej cesty na dol idúc - na Pavol, tiež aj pri Potoku. Ostatne bešeňovské pramene sú nanajvýš pozoruhodné a rozprestierajú sa v pravo za železničnou tratou pod diluviálnou terasou Váhu i na nej.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924