Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (14. časť - Praosady Liptova a truhlovitá významná Rohačka)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 28.2.2011

O pár rokov neskoršie keď som už skúmal i geologiu Rohačky, neraz vyšiel som i na jej hrebeň a pozoroval nižšie ležiace útvary eocénu a vyššie sa vypínajúci neokom. Už v pásme chočového dolomitu z úbočia hrebeňového pahorku pozoroval som, že zo svahu vyčnieva nepatrný ale prastarý čriepok. Vyhriebol som kladivom malú jamku a našiel som tam potom ešte viac podobných črepov, tiež kosti, i dul som tam na tom mieste, ktoré sme hneď aj odfotografovali, o pár dní - ako už spomenuto kopať a našlo sa tu okrem spomenutých parohov z obrovského jeleňa či z Cervus megacerosa, na ktorých i zaujímavé 2-3 cm. dlhé záseky sú viditeľné mnoho črepov z rôznych nádob, grafitovaných i negrafitovaných, ornamentovaných i bez ornamentiky v ruke vyrábaných i na kolesi točených, hrúbky rôznej od 3 mm. do 3 cm. siahajúcej, dierkované črepy z mištičiek, z pohárov, 2-3 cm. dlhé presleny, na 9 cm. priemeru mliaždidlo obilia zo žuly na troch miestach s boku stľapčené a na 3 cm. hrubé, rôzne okraje nádob, črepy tanierom podobné, pálené i opálené kosti zo zvierat, rôzne ohniská, pálané drevo, boka, uší, spodky, vrch a pupaky rajníc, pálenú hlinu, konkávnej, rovnej i konvexnej podoby, trosky hliny i úlomky 30-50 cm. v priemere veľkých mlynských kolies zo žuly, tiež aj pálený magurský pieskovec. Ornamenty na črepoch boly zväčša vlnisté, len na niektorých do lomiva prechádzajúce. Našli sme tu i kosti vtáčie, malé zvieracie, len ľudských sme nenašli. Tieto rôzne kosti boly aj tu lámané i sekané.

Roku 1913, práve pred vypuknutím svetovej války, vykopala tu jedna ženička pri okopávaní švábky jednu, jednoduchej hladkej podoby popolnicu či urnu, ktorá bola v hornej tretine niečo zbruchatená, hodne primitívneho výzoru a asi 40 cm. vysoká, našla je úplne celú, bola prikrytá tlapkavým kameňom a v nej bol popol a pálené kosti, i celá bola obložená skálím. Táto nádoba dostala sa na farský úrad a pán dr. Jur Janoška ju oddal martinskému muzeu, kde sa posiaľ ako zvláštny pozostatok drievnej kultúry Liptova opatruje. Táto popolnica je jasným svedkom zpopolnatenia, ktoré v tehdajšom Liptove bolo obľúbeným obradom pohrobenia.

Ja som tiež poslal z Rohačkových črepov na kartone pripevnených martinskému muzeu, podobne tiež aj náš nezapomenuteľný bádateľ archeolog, botanik a zakladateľ martinského muzea, učenec a veliký milovník prírody Andrej Kmeť niektoré tu na Rohačke nájdené predmety uschoval v martinskom muzeu.

V r. 190 r neraz ma navštívil v Lipt. Sv. Mikuláši a v spoločných výletoch sme a navzájom oduševňovali a horlili za prírodou a tešili sa budúcnosti a sbierali vedomosti, zachraňovali pamiatky a pevne verili v povolanie, v slávu a skvelú budúcnosť nášho prebúdzajúceho sa národa.

Kmeť práve pred smrťou vyšiel i na vrchol slovenského Kriváňa, dokumentujúc tým svoj vrelý národný cit a neuhasiteľnú túžbu po skúmaní prírody. To už bol ale i jeho koniec, lebo únava, spojená s velehorským lezením, značne mu zoslabila beztak už nie najsilnejšie srdce a podľahnul nemoci, odobral sa od nás, ale duch jeho žije a bude žiť medzi nami. Martinské múzeum hlásať bude jeho prácu, velikú oduševnenosť, ohromný idealizmus, bezžistnosť a nevídanú lásku k veľkolepej okúzľujúcej prírode i k národu.

Kmeť neraz bol so mnou i na Rohačke. Raz, práve keď sme z iľanovskej strany na Rohačku vychádzali, stretnul mís iľanovský pastier a keď sme sa ho opýtali čo nového, ukázal nám jednu starú patinou potiahnutú bronzovú ihlicu, ktorú vraj práve našiel na Rohačke. Kmeť obzrel si ihlicu, potešil sa jej, svoju radosť ale nedal hneď najavo a krátko odpovedal naňho zahľadenému pastierovi: "No, susedko, len ešte hľadajte podobné ihlice, nič je to nie zvláštneho, ale pre múzeum sa to môže odložiť, tu máte šesták". Obidvaja boli natešení a spokojní a ja prekvapene usmieval a díval som sa na oboch. Prítomne je táto veľkej ceny bronzová ihlica tiež uložená v martinskom muzeume.

Keď som spomenul Andreja Kmeťa, nemôžem mlčky pominúť i druhého nášho oslávenca, Gustáva Kordoša, môjho bývalého profesora v Levoči, ktorý ako horlivý milovník prírody nielen slovenskú mládež viedol, jej pomáhal a ju vychovával, ale i viac slovenských učebníc napísal a vždy pripomínal: "Mládenci, chystajte sa k práci Slovenský národ bude ešte i veľkým a bude mať i svoje školy." On zomrel, ale duch jeho v nás žije a proroctvo jeho sa splnilo!

Staručký Václav Vraný ešte žije a milo si spomínam na neho, na naše spoločné výlety. Títo ľudia nás naučili horliť za všetko pekné, dobré a vznešené, milovať a bezžistne skúmať prírodu, tešiť sa vychádzajúcemu i zapadajúcemu slnku, hviezdnej nádhernej oblohe, kráse kvetín, rozmanitosti a účelnosti zvierat, velebe Tatier, kúzelným krásam brál a mohutným živlom burácajúcirn útrobami našej veľmi pohyblivej zeme.

I staručký, už nebohý Holuby, tiež Petrikovič, Sokolík a Halaša patrili do tejto priekopnej národnej a prírodovedeckej gardy. Ľutujem, že nemal som príležitosti sa s Holubym oboznámiť, no vedel som o ňom, poznali sme sa dľa prác. Nebolo nás moc a tak vedeli sme jeden o druhom.

Prírodné vedy hrajú v národe veliký zástoj, o mnoho väčší, než sa to vo všeobecnosti myslí. Áno, prírodné vedy sú internacionálne síce, ale sú s povahou nadaním a mentalitou národa zrastené a práve preto sú i hlboko nacionálne. Ba idem ďalej a spomeniem, že prírodné vedy, sťa sochár sochu z hliny, i formujú, utvorujú a pretvorujú národy, majú na národ neodškriepiteľný mohutný vplyv a preto ich zaslúžené ocenenie budí len harmóniu úplného celku vlastností národa.

Po malej odchýlke vrátime sa ešte ku Rohačke a spomenieme, že ten pod Rohačkou na ploštínskych poliach sa rozprestierajúci urnový cmiter, ktorý už Mihálik odporúča archeológom do pozornosti, bol ešte posiaľ nerušený, tiež aj ostatné miesta Rohačky zaslúžia si povšimnutia a sústavného, ďalšieho odborného prekopania. Naposledy ešte spomeniem, že pri kolčovaní zeme našiel starý Uličný z Ploštína jeden 15,5 cm. dlhý a 15 cm. široký, 630 gr. ťažký bronzový strmeň, ktorý ale je už mladšieho - ako to náš významný archeolog Dr. Eisner odhaduje - pôvodu. Tiež tu nájdená 3 mm. hrubá zavinutá 32 gr. ťažká bronzová obrúčka je tiež vzácnym dokumentom bronzovej doby na rohatej, už od dávna obydlenej, minulosť i historiu Liptova hlásajúcej Rohačke.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924