Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (19. Tvary potokov a dolín)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 20.3.2011

Tvary potokov a dolín

Liptovská paňva vyznamenáva sa trojakými potokami. Obsahuje také potoky, ktoré z hlavného ťahu pohoria vytekajú, také, ktoré z bočného ťahu prýštia a tvoria takzvané slepé doliny, ktorými k hlavnému ťahu pohoria nemožno pristúpiť a také, ktoré prerežúc hlavný ťah pod nižšími alebo aspoň homolovitejšími, telesovejšími rovinkatýrni hrebeňmi pramenia.

K prvým potokom patrí mohutná a silne rútivá rieka Belá, ktorá východne z Račkovej doliny sa ženúc Gáborov potok prijírna, Smrečiansky potok čí Smrečianka pri Smrečanoch (718 In.), Jalovecký potok či Jalovčianka pri Jalovci a Suchý potok, ktorý vyteká zpod vápenatého Sivého vrchu (1806 m.) a spája sa s Kvačiankou, ktorá ale už nepatrí medzi hore menované potoky. Bocianka a Svätojanka či Štiavničianka pri okraji painvy vteká do bystrotokého Váhu, ktorý pod Kriváňom i pod Kráľovou Hoľou (1943 m.) prýšti a z dvoch ku sebe parallelných pohôr berúc vody pri Kráľovej Lehote (677 m.) sa spája v jeden celistvý zmocnený, hučivý Váh.

Sem- patrí ešte s ľavého boku Váhu Palúčianka, ktorá vyše Palúdzky sa Demänovkou menuje a ktorá od diluviumu ohromné podzemné dutiny či jaskyne vymyla a vymýva, Palúdanka vyššie Križiankou menovaná, ľupčianka a panev ohraničujúca Revúca.

Do druhej kategorie potokov patria všetky menšie a kratšie potoky ako Iľanovka prýštiaca pod Krakovou Hotou (1753 m.), Kľačianka v pravo a v ľavo Dúbravka a Malatinka, pri Hybiach Hybica (úplne panevný potok), pri Jamníku Jamníček, pri Beňadikovej Beňadičianka, a pri Trnovci Trnovčianka. Spomenuté potoky vtekajú pravobrežne do Váhu.

Do tretej triedy potokov vradujeme bystriny, ktoré prevažne v Liptovských Vápenistých Vrchoch prýštia. Je to potok Kvačianka, v strmej ale v malebnej rokli tečúci, ťažko prístupný, takže cesta na Huty ľavosvažne hodne vysoko nad ňou po svahu vrchu sa ťahá. Nižšie do tejto vteká vápenistá, zpurná, úplne s krasovou dolinou sa honosiaca Prosečianka. Tieto nižšie tvoria mohutnejšiu a značnú alluviálnu rovinu pri Sielničianke, ktorej mohutne štrkovité roviné náplavy sťa mohutný klin od Parižoviec po Svätú Maru kuželovite sa vkliňujú ku pekne ležiacej, hájikom ozdobenej Sielnici. Sielničianka prijíma s prava popri Oravskej Malatinej tečúcu a pohorím sa predravšiu Sestrčianku, aby sa s ňou pri Nežitovciach spojila a spojene so Sielničiankou východne od Svätej Mary vtiekla do hlavného toku paňvy, do hadivého, miestami úplne neregulovaného, meandrovitého i povodne zapríčňujúceho Váhu. Cez Turík tečúcu Turičianku tiež sem zadeľujeme.

S potokami úzko súvisia i doliny Liptova, ktoré z geografického ohľadu môžeme predelie i dľa jednotlivých pohor ako doliny Liptovských hôľ atď., alebo dľa pramenišia potokov na hlavné doliny, slepé doliny, prierezne doliny a keď i menšie panevné toky berieme do ohľadu, tak i panevné doliny. Ostatne každá hlavná dolina má svoju pohôrnu a panevnú časť, nie tak ale panevná malá dolinka, ktorá pre svoju krátkosť už do pohoria ani nedosiaha, len v paňve sa rozkladá. Tok Váhu tvorí pozdĺžnu či prvotriednu dolinu, ktorá je v spojení druho- až treťotriednymi menšími dolinami a dolinkami.

Pri dolinách rozoznávame dolinné dno, ktoré ,je obyčajne potokom vyhlodané a štrkom, hlieňom, pieskom naplavené, urovnané, len vo vyššej polohe je to klinovité a beznáplavné alebo len jednotlivé balvany skál a málo polozaguľatenej drte nosiace. Rozoznávame stráne, doliny, ktoré môžu byť lej najrozmanitejšej morfologickej hodnoty a najrôznejšieho tvaru. Môžu mať úbočia rovné, konkávne, konvexné, stupňovité, vlnité a iné.

Ďalej sem patria i hrebene či chrbty dolín, tieto dPa toho, z akej horniny pozostávajú (magurský pieskovec), môžu byť plocho-hlavinovité, tiež rozcuchrano-špicaté (mesosoické vápence a dolomity), alebo úzkohlavinovité (permové kremence a červené pieskovce), podobne úzkohlavinovité (Ďumbier, Chopok), ale diluviálnym ľadovcom zerodovaué a tak miestami až príliš rozcuchrané z povylamované (hrebeň Ústredných Tatier: Rysy atď.).

Z geologického ohľadu môžu byť doliny i erosívne. Lúčanka východne od Lúčanského kostola tvorí vo vápencovom túfe, cez ktorý 15 m. vodopádom preteká, nielen erosívnu dolinku, ale i pravý dolinný kaňon. Môžu byť rovnoklonné či isoklinálne, keď sa vrstvy jednej strany doliny s druhou stranou doliny úplne totožne klonia. Ako to pozorujeme na pr. v Demänovskej doline, kde ohromné múrové lavice hornotriasového vápenca a dolomitu tvoria vrstvove dolinné, šikmo zapadajúce schody. Na ich hornej ploche sa nachodí malá horička, po ich strmých múrach len holé bralo vyčnieva a tak oku lahodiaca zeleň sa so šedou belost'ou ohromných brál harmoniclzy zamieňa, čo robí túto dolinu neobyčajne krásnou, pôvabnou a okúzľujúcou. Smrskovú dolinu tvorí Váh tam, kde sa cez Tatry prediera, pri Hrboltovej, Stankovanoch a Rojkove, kde lom označujú aj thermy, tiež kyselky, z ktorých niektoré až úplne pri Váhu, ba i v riečišti Válm prýštia. I synklinálne a antiklinálne dolinky, menovite v pohorí panev obtáčajúcom, miestami pozorujeme. Či sú niektoré doliny staršie ako pozdvih či sodvih samých vrchov (antecedentné doliny), tiež otvára pole k ďalšiemu štúdiumu prekrásnych dolín Liptova.

S vráskovaním kôry našej zeme sa tvorily ďalekosiahle pahory. Utvorila sa tam euraziálna, rovnobežkového smeru mladotertiérua vrchosystéma, tiež aj sústava vrchov pacifická vrchosystéma poludníkového, severojužného smeru. I predtým so tvorily vrchy; vieme že v paleozoikume sa utvorily europské paleozoické Alpy, ktoré s Caledonského, Armorického a Variskusského ťahu sa skladajú a od Anglie až po našu republiku, Franciou a Nemeckom siahajú. Vrchy povstávajú, vrchy hynú i doliny povstávajú a hynú! Či sa niektorá dolina pred utvorením vrchu, pohoria utvorila, alebo súčasne s ním, alebo po ňom, rozoznávame antegenetické (i antecedentné doliny), subgenetické a postgenetické doliny.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924