Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (23. Klimatické pomery Liptova)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 12.4.2011

Klimatické pomery Liptova

Podnebie Lipt. panvy je hôrske, pochmúrne, svieže a studené. Hovorí sa: "že 8 mesiacov treba kúriť a 4 mesiace je zima," to ale tiež neznamená, že by nebolo tu utešených, jasných a pekných dní. Ba práve keď sa opona mračien sodvihne a slnce svojou pozlatistou žiarou obleje panev a ju ohraničujúce snivé, pohádkové sokorce, nastane pohľad preutešený, pôvabný a hojne odpláca radosťou a krásou každého tu obydleuého tvora. Ranné a večerné "žiarenie hôľ", v moci čistá azúrová trblietavá zimojasná klenba vysokej oblohy dodáva tiež pohádkovej krásy nočným rysom krásnych Tatier. Rôzna poloha a jakosť hmly na Tatrách hrá tiež mnohoráz pútavý a nevšedný obraz. Rôzne osvetlenie hôr budí v nás nezapomenuteľnú náladu.

Na jar a v lete dujú vetry prevažne juhozápadné, kdežto koncom jasene a v zime severovýchodné, prvé v lete dážď, druhé menovite v zime suché (v januári) ale studené počasie prinášajú. Strednú temperatúru Liptova Majláth na 4,12° R. udáva.

Žiadúcno by bolo, žeby práve tak bystriny tunajších potokov boly dostatočne využitkované (elektrizácia Slovenska), lesníctvo. hospodárstvo zriadené a pozdvižené, turistika a alpinistika udomácnená, ako aj riadne meteorologické bádanie zavedené.

Prítomne máme tu aspoň daždomerné stanice, ako v Lipt. Hrádku, v Lipt. Sv. Mikuláši a inde sriadené, ale žiadúcne by bolo i prvotriednu meteorologickú stanicu utvoriť a menovite pamätať na vršnú meteorologiu, pre ktorú vzhľadom na Liptov a Oravu výtečným k tomu akoby stvoreným miestom by bol kužeľovitý, izolovane stojací a okolite dominujúci, od západu ľahko prístupný Choč (1613 m.).

Pozorovanie Tatier p. lekárom dr. Guhrom je iste veľmi cenné a jeho myšlienka, vystaviť na Gerlachu (2663 m.) poťažne na Slavkovskom šáte (2453 m.) meteorologické observatorium, ktoré by si všímalo i astronomie, je iste pozoru, pochvaly a podpory hodné.

Najvyšším vrchom v našej republike je Gerlach (2663 m.) a na tomto popostavené observatorium zdá sa na prvý pohľad byť prepychovým, kde ešte mnohé iné potrebnejšie a súrnejšie práce musíme prekonať a naliehavejšie potreby vybaviť, ale nezabúdajme, že význam observatoria na Gerlachu je veľký, sem založený peniaz len zdanlive utratený. Prinesie nám tu utvorené observatorium nielen hojnejšiu cudzineckú návštevu Tatier, povznesenie nás vedecky, na základe čoho i my prispejeme spoločnou prácou vzdelaného sveta k rozlúšteniu a k rozveľadeniu riadnym pozorovaním horských vyšších vrstiev meteorologie a klimatologie; ale vzbudíme í obdiv vedeckého sveta Europy a prispejeme i my jedným ale mohutným kameňom k vedeckej stavbe europejskej preskúmaním vyšších vzdušných vrstiev našej zeme a vlasti, ktoré práve teraz v "dobe aeroplánov" budú hrať nemalý zástoj.

Veľké víchrice sú tu zriedkavé, len v Tatrách okolo Smokovca (západný Spiš) sa objavujú niekedy silnejšie vetry; tak pred 6 rokmi zúrivší víchor veľkú časť hory v okolí Smokovca znivočil, stromy polámal a ešte i korene stromov povylamoval.

Ako vysočina svojrázneho Tibetu je chránená Kvenlunom a Himalájou, tak i malá a o mnoho nižšia Liptovská panev Vysokými a Nižnými Tatrami. Dosť je to pokojný úkryt, pokojná kotlinka, kľudný zálev staromorského teritoria, ktorý vlny nápadového ľudstva a prírodných burácajúcich živlov údery dosť šetrily a šetria.

P. ing. A. Lendl, vrchný stavebný komisár hol tak tak láskavý a oddal mi ním sostavenú nasledovuú tabelu týkajúcu sa ročných priemerných srážok Liptova. '!.a ,jebo vrel~í ochotu vyslovujem mu i touto cestou tú najsrdečnejšiu vďaku.

S uvedenej tabely vysvitá, že najviac srážok od roku 1906-1916 tedy behom 10 rokov mala 1030 m. vysoko ležiaca nižnotatranská Magurka (1910 roku 1789'9 mm.) za ňou Korytnica, ktorá v 729 m. výške leží (roku 1914 mala 1140 mm.) a zapadne na okraji paňvy 496 m. vysoko ležiaci Ružomberok, ktorý roku 1915 tiež hojnú, vyše tisíc millimetrovú (1040 mm.) srážku preukazuje. Tiež poznamenávame, že sa prítomne počet týchto tu uvedených daždomerných staníc aj zväčšil, nakoľko už i v Lipt. Sv. Mikuláši je sriadená daždomerná stanica.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924