Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Knihy

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (27. Hrádocký či šípkovský útvar)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané:
1.5.2011

Hrádocký či šípkovský útvar

Dokiaľ spomenutý dolomit tvorí vrcholce vrchov, zatiaľ mäkší, ale miestami tiež dosť pevný hrádocký útvar, viedenskými geologmi aj šípkovským útvarom menovaný, vyplňuje doliny, priehybky a nižšie sedla vrchov. Hrádocký útvar je od Lipt. Hrádku pomenovaný, poneváč sa pri ňom v typickej jakosti nachodí.

Viedeňskí geologovía ho pod útvarom "šípkovskej mrhle" kartirovali, Patrí tiež do kriedy a poneváč na ňom ležia vrstvy karpatského chočového dolomitu z neokómu, má sa za to, že je útvarom praeneokomovýzn starším. Pozostáva so zeleného pevného pieskovca, ktorý prevažne blízko Hrádku pri župnej ceste odhalený prichodí a hrádocký "Nový Hrad", ktorý je na karpatskom chočovom dolomite postavený, je tiež z tejto horniny vybudovaný.

V tom čase musel byť v tejto pevnejšej pieskovitej hornine kameňolom, ktorý sa neďaleko hradu, tedy blízko k stavebnému miestu mohol nachodiť. Pod spomenutým zeleným pevným pieskovcom ležia tmavé mäkšie hlinato-pieskovité bridlice a s týmito sa zamieňajú i tvrdšie ale tiež polygonálno-ihlicovitého ba i guľovitého rozpadu tmavé sliene. Hrádocký útvar tvorí pravý breh rieky Belej od Sv. Petra po Vartu pri Velinku (725 m.), kde vpadúva pod alluviálnu náplavu Váhu, aby pod Kameničnou (886 m.) na druhom brehu Váhu pri Svätom Jáne zas vystúpil a popri ňom sa stuhovite popod Hrádok k Zavážnej Porube pokračoval, Brostovým potokom obišiel Vápeničky, západne vstúpil do Iľanovskej doliny a cez ňu po druhom boku sa popod Rohačku (822 m.), ďalej popod Demänovskú horu (1301 m.) pokračoval a pri Demänovke zmiznul a ponoril sa pod svažnú drť pohoria a diluviálno-alluviáluu náplavu jaskynnej Demänovky.

Hrádocký útvar pod Vápeničkami leží na krasovom útvare hornotriasového vápenca a dolomitu, v nadloží obsahuje ale svetlý chočový dolomit, ktorý nad ním všade dominuje a pokračovne nummulitový eocén nosí na sebe. Pod Svätojanským Hrádkom (579 m.) i potôčik Laštek vykazuje ihlicovito-skalkové kúsky zvetralého hrádockého útvaru a ich tmavých, čiernych, železivých bridlíc. Lunzský pieskovec, patriaci už ku triasu, len ďalej južne v okolí Rakytovice (913 m.) vystupuje.

Okrem spomenutého chočového dolomitu a hrádockých vrstiev či hrádockého útvaru ešte patrí do kriedy i aptychský vápenec z neokómu.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924