Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (31. časť - Júrske útvary a tektonické uzliny)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 19.5.2011

Júrske útvary a tektonické uzliny

Ostatná časť triasu, rhät a júra sú len v menších stuhách vyvinuté, sťaby mohutnými vráskami triasu len vovráskované. Spomenuté útvary horného triasu sú miestami sprevádzané takzvaným uzlovitým lemom, kde sa rôzne vrstvy a útvary blízko jeden k druhému pri sebe sťaby shluknuté nachodia.

Tak prichodia v oblasti kúpeľov Lúčok v Roztočnej i Jastrabnej doline pod Chočom (1613 m.), od kóty 673 m., poniže pri ktorej sa v pravo i v Pavo ešte horuotriasový útvar rozprestiera, povyše sa už reže bystrinný potok Roztočný či Lúčanský, hlaviny nasledovných vrstiev a tvorieb: pestrý keuperový slieň, kosenské vrstvy, fľakovú mrheľ z liasu, krinoidový vápenec z júry a síce z doggeru. Posledné dva útvary sú rozsiahlejšie ako predošlé dve tvorby. Za nimi sa už pri dolinnej kóte 767 m. s prava i s ľava neokómový aptychský vápenec rozprestiera a povyše juhozápadne chočový dolomit s izolovane a impozantne čnejúcim kúželovitým, sokorečným, dolomitovým, triangulačným Chočom (1613 m.).

Druhá, tomuto podobná shluka nachodí sa na rozhraní Liptovských hôľ vo veľmi zaujímavom priečnom pohorí Sivý vrch-Babkovom. Tu na hornotriasových vápenistých útvaroch, ktoré v Sokole (1320 m.), v Mníchu (1462 m.) dominujú, severne a severozápadne sa tiahne stuha pieskovitých útvarov, severne od nej prichodia koisenské vrstvy, fľakový slieň, mušľový vápenec a verfenská bridlica vyše aptychský vápenec z neokómu a nad ním leží chočový dolomit, ktorý vyššie vrcholce ako kótu 1637 rn., Ostrú (1765 m.) a Sivý vrch (1806 m.) tvorí.

Na spodnej časti Sokola a Mnícha či hornotriasového útvaru prichodí viedeňskými geologmi označený a pomenovaný upohlavský konglomerát, ktorý sa už s Liptovských Hôľ sa tiahajúcou rulou a vyššie žulou teritoriálne spája.

V Nižných Tatrách či v južných súsedných útvaroch Liptovske,j paňvy pri "Vrátach" v Iľanovskej doline, nad dolinou v ľavo v Komôrskej Hore (1.402 rn.) prichodí lunzský pieskovec, ktorý južne s hornotriasovými vápenistými tvorbami, severne blízko doliny s kosenskými vrstvami súsedí, k týmto sa ešte severne druží liasový fľakový slieň a k tomuto krinoidový vápenec z doggeru.

V doline Mošnickej nad počasia určujúcim Laziskom pri kúte 850 a v Križianke pod Hláčovým (1319 m.) sa nachodí muišľový vápenec z triasu, s ním súsedí stuhovite lunzský pieskovec a pri tomto už permové červené pieskovce a kvarcity pozorujeme. Lenže dokým spomenuté mošnické tvorby sa v Križianke končia, zatiaľ z Križianky povyše sa počínajúc totožné útvary obrubovite sledujú horný trias poza Hláčovô (131i1 m.), Vysokú (1319 m.), cez Ľupčiansku dolinu a zadne Červený Grúň až poza kupolovitý Salatín (1631 m). Je tedy v Križianke patrný priečny lom a presun, po ktorom sa spomenuté útvary presunuly.

Podobne zaujímavá je Kľačianska dolina a jej východná dolinná odbočka, kde pri chate (815 m.) pod Lupčianskou Magurou (1316 m.), ktorá prevažne z aptychského vápenca pozostáva, vidíme tiež isté tvorby čo aj v Iľanovskej doline pri "Vrátach" s tým rozdielom, že tu, pri stuhe kosenských vrstiev, južne pestrý keuperový slieň a nie lunzský pieskovec prichodí. Severne sa tuná podobne liasový fľakový slieň rozkladá, pri ktorom krinoidové vápence z doggeru ležia. Tedy štvoraký útvar pozorujeme, ktorý je ohraničený severne aptychským vápencom a južne hornotriasovým vápencom a dolomitom. Odtiaľto počnúc sa liasový fľakový slieň spolu s pestrým keuperovým slieňom, ktorým sa už v Križanke pri vchode do pohórnej doliny počína a stuhovite a nepretržite sa až po Revúcku dolinu tiahne. Spomenutú liasovú stuhu severne ale už leu pretržite krinoidový vápenec z doggeru sleduje, ktorý v Kľačianskej pod kótou 1142 m. a v Štiavnickej doline pod vrchom 1105 m. vystupuje.

Pestrý keuperový slieň sa z Križianky i východne pokračuje, tento i vyše Paučinej Lehoty pod horou čí na okraji lesa, ktorý pokrýva severné rozbrázdené stráne bralnatej a strrnej Sinej (1563 m.), pozorujeme. Od tejto stuhy kratšiu stuhu tvoria kosenské vrstvy, ktoré síce pri Vrátach v Iľanovskej doline tiež vystupujú, ale potom lomom zaniknú až len východne o 10 km. ďalej severne pod Hláčovým (1319 m.) a v doline Križianke zas vystupujú, aby sa v nižšej-širšej stuhe so smerom liasového fľakového slieňu západne až po Lupčiansku dolinu tiahaly, kde lomom ukončené zanikajú.

Len vyše Kľačian v Kľačianskej a vyše Štiavnice v Štiavnickej doline vidíme ešte kratšiu a pretrhanú stuhu jurového vápenca z doggeru sa na liasový fľakový slieň ukladať, kde severnejšie s mohutným a na široko vyvinutým aptychským vápencom súsedí.

Posiaľ spomenuté pobrežné tedy pohôrne útvary sú prevažne vápencovitého dolornitového a vápenisto-slieňovitého rázu a preto od Lipt. paňvy počnúc až ku hlavnohrebenným nižnotatranským permovým kvarcitom a červeným pieskovcom, ktoré už hraničia s podďumbierskou rulou a s dumbierskou žulou, tvoria 4-9 km. široké krasové jaskynné pásmo, ktoré východne v oblasti Poludnice (1550 m.) západne a v oblasti Lupčianskej doliny sa vyhrubuje, len v okolí doliny Križianky sa až na 4 km. nápadne zúžuje. V tomto vyhrúbenom krasovom východnom a západnom pásme sú mnohé posiaľ ešte i neobjavené jaskyne, nad ktorými Poludnická oblasť a v nej Demänovská dolina nado všetko jaskyniami vyniká.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924