Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (49. časť - Ďalšie dáta ku baníctvu Liptova)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 24.8.2011

Ďalšie dáta ku baníctvu Liptova

V hornej časti Svätojanskej doliny, tam kde sa severojužného smeru dolina na západ skrúca a zákrutom svojím objíma tmavé zbrázdené bralá Ďumbiera v 1300-1430 m. výške, nachodia sa podobné staré zanechané štôlne a pod nimi pri doline sú na niekoľko želez. vozňov veľké hŕby železnej rúdy, ktoré pochádzajú z čiastky z tunajších štôlní, z čiastky ale zo Zvolena zpod Kumštovej (1112 m.) z Eduardovho banského pozemku, odkiaľ firma Odendall prevážala železnú rúdu cez hlavný hrebeň do Svätojanskej doliny a odtiaľ do Hrádku, kde v Albrechtovej železolejárni ju roztopili.

V Bockej doline nad Nižnou Bocou pod Špiglovým sú tiež bane, kloré 36 %-ový siderit odhaľujú. Rúdne žily Špiglového nielen na západnom ale i na východnom úbočí vyčnievajú, sú severného sklonu a bane sú do nich pozdĺž rúdožilného smeru či ťahu hnané. Nad Vyšnou Bocou pod Fišerkou (1480 m.) sú staré východo-západne sa tiahnúce zastaralé štôlne, ktorých plochy železnej rúdy sú podobného ťahu, východo-západného smeru a severného sklonu a sú pod menami: "Helena", "Fišerka" a "Štefan" známe.

Pri Vyšnej Boci ústia do doliny dva potôčky: jeden vyššie s ľava a druhý nižšie sprava. S ľava Starobociansky potok nás vovádza do niekedy chýrnej starobockej doliny, kde teraz všade pod hlavným hrebeňom Nižných Tatier pod Rovienkami a v Kliesnivej ešte aj posiaľ nachodí sa pred štôlňami v hŕbach nahromadený haematit, z ktorého som si pekné rúdne exempláre do svojej sbierky uschoval, keď srne v r. 1908 hore Starobockou dolinou vystupovali na rúdo-bohatý Ďumbier, aby sme sa pokochali na utešenom nevšednom obzore bralnatého Ďumbiera a sostúpili popri Širokej Demänovskou dolinou domov. Tiež podarený študentský výlet sme podnikli r. 1911 cez Demänovskú dolinu vrcholom Ďumbiera do Tisovca. I na tieto študentské a neskôr hromadné, niekedy i s krásnym pohlavím konané výlety sa milo rozpomínam. V nich prežité vážne, ale preto mnohoráz i komické chvíľky nám v živej pamäti ostanú všetkým tým, čo na týchto podarených, pekných výletoch časť brali.

Ten pravobrežný potok, ústiaci pri Vyšnej Boci zpod Janovho Gtúňa (1393 m.) tiež sa honosí i s prava i s ľava zastaralými štôlňami, z ktorých už len hálne poukazujú niekdajšiu čulú činnosť tohoto dnes banícky opusteného a zmeraveného údolia. I pod Končitým (1475 m.) a z neho vyprýštenom, severo-západne do hlavnej doliny ústiacom jamčeku, nachodia sa zborené štôlne s hálňami železnej rúdy. Tu Rimarnuránsko-Šalgotarjanská železiarska úč. spol. 80 metrov dlhú východného smeru štôlňu hnala, v ktorej síce odhalila železnú rúdu so sklonom S. SV., ale udajne s jakosťou rúdy nebola spokojná a preto ďalšiu prácu zastavila.

Malužinské bane patrily náčelným princom: Albrechtovi a Fridrichovi. I chýrny geolog Hauer roku 1863 navštívil tieto železorúdne bane o opísal ich. Dľa neho nachodia sa prevažne v kryštalickej bridlice a obsahujú len 33% železa, ale racionálnejším dobývaním dalo by sa toto percento i zväčšiť. Tieto bane nachodíme pri Hodruši, ktorá od východu vteká do Malužnianky, ale menovite pri potoku tečúcom z Banice (1334 m.), kde menovite pod Špiglovou nachodíme, už dnes síce zväčša zasypané, ale hálňami presne označené štôlne, v ktorých sa ešte pred 50 rokmi rúda dobývala a do hrádockej huty odvážala.

Keď cestujeme košicko-bohumínskou dráhou, pozorujeme, že vyše Hrádku sa nachodí blízko silnice jedna rozváľaná budova, pravdepodobne blízko nej bola tá Albrechtova, náčelného princa, železolejáreň, do ktorej skoro z celého Liptova, z Demänovskej, Svätojanskej a Bocskej doliny, z Hodruše i Svarína a Važca, ba i z Bieleho Potoka a Ľubochne vozili železnú rúdu.

V Malužnianskej doline prichodí dľa Hauera i rula, v ktorej sa tiež na 1-6 stôp hrubé rúdne žily nachodia, je tu prevažne haematit, ale v nižších horizontoch prichodí i siderit. Z uvedeného je jasné, že okrem spomenutých miest ešte boly i vo Svaríne a Važci, ba i pri Bielom Potoku aj v Lubochnianskej doline bane na železo.

Pozoroval som zanechané železo-rúdne štôlne v blízkosti Lykavského zámku pod Chočom, ba i ďalej pri Jaseuovej za Chočom.

A tak sa zdá, že blízko severných hraníc Liptova, v Studenej malebnej doline ležiaci oravský Zuberec tiež by mohol byť ústredím železiarskej a hutníckej činnosti. Tu prichodí železná rúda práve tak, ako i pod Chočom v podobe hematitu a limonitu.

Od Zuberca na juhovýchod, tedy práve na rozhraní Liptovských hôľ a Lipt. Vápenistých vrchov, bola pozorovaná železná rúda, podobne na pravom brehu Blatnej, ktorá pri Habovke niže Zuberca spája sa s mohutnejšou Studenou. Tu železná rúda prichodí hore pri Javôrkovej (1100 m.) v pri Skorušinej (1312 m.).

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924