Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Knihy

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (52. časť - Kameňolomy Liptova a vápenice)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané:
3.9.2011

Kameňolomy Liptova a vápenice

Velikých a riadne vystrojených kameňolomov posiaľ tu niet. Najväčší kameňolom na hranici Liptova je pri Kraľovanoch, kde drvia, sortírujú a železničnými vagónami odvážajú podrvenú žulu. Strojami, ktoré stlačeným povetrím pracujú, vŕtajú do tvrdej skaly diery a potom dynamitom ich lámu.

Je to najvýznamnejší a najväčší kameňolom v okolí Liptova; nachodí sa pod vrchom "Kopou" za krátkym oravským tunelom pri Kraľovänoch, leží úplne pri železničnej trati, vedúcej do Kubína i Kraľovian pri silnici i pri plťosplavnej vode Orave, patri obci kraľovänskej a v prenájme ho má Lung a Weiss z Ružomberka. Hornina lomu je tvrdá, archaická, stredno i hrubozrnná, biotitová, miestami porfyrická žula, ktorá i vo väčších kusoch sa láme.

Na zvetralých plochách ukazuje barvu nažltastú, ináč je barvy zelienkavej a tmavošedej. Diaklázy horniny ukazujú SJ. smer, miestami je drobivá, miestami zas i 3 m3 veľké, ba i väčšie monolithy možno odstreliť. Kameň na vzduchu je trvanlivý a dal by sa i leštiť, upotrebúvajú ho ale skoro len výlučne na štrk, na posýpanie silníc a železničných tratí, do záhrad na chodníky a prímestné pešinky, keď, je zomletý na hrubý piesok. Mohol by sa upotrebiť na pomníky, na mosty a mostové piliere i do fundamentov.

Tu sú dva lomy, vyšný a nižný a sú spojené sosuvkou. Dĺžka nižného lomu obnáša asi 100 m. a výška 47-50 m. Lom možno i rozšíriť. Z lomu denne i 10-30 želez. vozňov podrvenej žuly dľa potreby objednávateľom dodávajú. Odkrývka lomu je značná a je tu dosť odpadu na lámania. Kameňolom je nie starý; keď nebolo tu železnice ani kameňolom nejestvoval, len odkedy postavili železničnú trať oravskú, len odvtedy tento kameňolom tu jestvuje. Lom je v stálej činnosti. Vyváža sa z neho skala prevažne na železničné trate ale i pre privátnu potrebu, ba už i do Karvinej ku baniam sa vyvážalo.

Tá istá hornina vystupuje i oproti, na ľavom brehu, pri rieke Orave už v Liptove, i tam by sa dal podobný lom tej istej žulovej horniny otvoriť. Ináč patrí opísaný lom už do Oravy, do okresu kraľovianskeho.

Ďalej spomenieme lom niže Hýb pri mlyne blízko splavného Váhu, pri župnej silnici pri železničnej trati, v politickorn okrese hrádockom. Najbližšia stanica želez. dráhy je Kráľova Lehota na 10 minút od lomu vzdialená. Kameňolom patrí hybskému urbáru a obsahuje karpatský chočový dolomit z neokomu, miestami s prechodom vápencovitým. Barva horniny je svetlošedá, puklinkami pretkávaná, ktoré sú i kalcitom vyplnené. Túto puklinatosť zapríčiňuje menovite pri zvetraní mnohostranný mrveništný rozpad. Tento vápenistý dolomit je len slabo vrstevný, viac kompaktný a blízko Hybice som v ňom roku 1920 i žulovo-štrkové náplavne, pseudožily pozoroval. Kameň sa teda snadno drobí, obsahuje i silnejšie pukliny a je drobivý a krehký, na vzduchu málo trvanlivý, najlepšie sa hodí na štrk a na pálenie vápna, čoho je zjavným dôkazom i pri ňom vystavená vápenná pec.

Kameňolom má 50 m. šírku a 20 m. výšku. Skála sa v ňom ale neláme strojne, leň ručne. Tento kameňolom by sa mohol i rozšíriť a síce južne k silnici a tiež primerane vhĺbiť, a keby sa terasovite v ňom lámala skala, bolo by to o mnoho praktickejšie. Nepracuje sa v ňom riadne, len dľa potreby.

Keď som sa spýtal, že koľko kameňa môže byť približne ročne z neho dodané, odpovedali mi naivne : "Prosím, toľko, koľko ho vylámu." Odkryvka lomu je len asi 20 m., ale dala by sa ešte i zvýšiť. Lom je už dosť starý. Je pravdepodobné, že už pred 60 rokmi, keď košicko-bohumínsku dráhu stavali, i z neho na trať potrebné skáľa dodávali.

Za hranice Liptova kameň nevyvážajú. Príhodný a totožný materiál s materiálom tohoto kameňolomu by bol oproti pod Vochtrovou.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924