Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (54. časť - Kameňolomy Liptova a vápenice)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 8.12.2011

Kameňolomy Liptova a vápenice

Iným významnejším kameňolomom Liptova patrí kameňolom "Skladanej skaly" pri Hrboltovej. Leží na pravom brehu Váhu, ale pri železničnej trati košicko – bohumínskej, na pár krokov od plťouosného splavného Váhu a župnej, dobre udržanej silnice pod Bukovcom, vyše železničnej strážnice, nachodiacej sa v 458 m. výške, v politickom okrese ružomberskom. Najbližšia železnička stanica je Sôšov (Gombáš).

Stav župnej silnice je dobrý, ale silnica leží od lomu asi na 100 krokov, lebo medzi kameňolomom a cestou rozprestiera sa rieka Váh, ale kameňolom leží tak blízko železničnej dráhy že skoro priamo z klčiarne sa môže sypať hornina do železničný ch vozňov. Je toto štátny lom a jeho podujímateľom je Arnold Strelinger z Ružomberlza. Tento karneit prichodí do obchodu pod menom vápennej skaly. "Skladanou skalou" sa menuje preto, že pozostáva pomerne z tenkých len asi 2-3 dec. hrubých vrstvičiek, ktoré z ďaleka sa tak vynímajú, ako keby boly kamenné dosky jedna na druhú poukladané. Je to vlastne fľakový bitumenný slieň zo spodnej kriedy či neokomu, ktorý je doskovitého výzoru, krehký, tmavý, len miestami kalcitovými žilkami pretkávaný a na pálenie vápna sa nehodí.

Keď zvetráva, sa trochu osvetlí a tak ztratí svoju tmavú barvu prechádzajúcu do šeda. Je to kameň homogénny, ale práve pre jeho doskovitú vrstevnatosť a krehkosť hmoty drobivý. Hrúbka týchto kamenných dosák presne meraná od 28-35 cm. sa mení, miestami ale užšie, inde zas, alebo vo vyššom horizonte i hrubšie lavice, medzi ktorými sa nachodia 5 centimetrov hrubé vrstvičky čiernej bitumenuej mäkkej bridlice, obsahuje.

Sklon horniny je SV. a 30°. Tu v kameňolome pozorujeme väčšiu severo-južnú diaklasu a menšie-väčšie pukliny, pre ktoré je táto hornina drobivá. Dali by sa z nej miestami i väčšie kusy odstreliť, ale tieto pre výslovnú a puklinnú vrstevnatosť by na žiaden pád neboly balvanitého, monotitického rázu. Hornina obsahuje niečo vápna (so soľnou kyselinou šumí) a mnoha hliny. Berú ju a drvia na železničnú trať v podobe štrku a vydrží na nej 7-8 rokov, nemá úhľadný výzor a najlepšie dľa zkúsenosti sa hodí na štrk, preto ju berú i do fundamentov štátnych budov a ku stavbe menších železničných mostíkov či vodopriepustkov. Daly by sa upotrebiť i na kamenné tenké kvádry. Udajne sa dajú i 1-2 m3 veľkostí balvany vylomiť. Dĺžka lomu obnáša 10 m., výška 70 m. lom je predelený vyučeným skleným retérom na dve dutiny, západnú a východnú. Pri východnej dutine je i klčiareň, pri ktorej sa sype poklčená skala do vozíkov. Vŕtanie dier na odstreľovanie, posiaľ sa dialo ručne.

Kameňolom možno terasovite vhĺbiť, čo by bolo aj žiadúce a cieľu primerané, len málo ho možno rozšíriť, lebo v ďalšej svojej šírke sa jakosť a sloh horniny už mení. Ročne z tohoto lomu môže byt' 500-600 m3 poťažme i viac kamenia vylámané, spracované a dodané.

Odstreľujú tu dynamitom. Kameňolom povstal v rokoch 60., keď košicko-bohumínsku dráhu stavali a vtedy k vôli trati úbočia Bukovca odhaliac prišli na horninu, ktorá na posypanie trati sa dokazovala dobrou a účelnou. Lom je v stálej letnej ač aj nie práve čulej činnosti. Kameň tento na podklady železničných mostov a na štrk bol vyvážaný i do Rakúska. Podobný lom by môhol byť vyše kúpeľov Lúček, ako sa ide do Oravy pri dolinke Mochnatej. Skala je odhalená úplne pri ceste, ktorá je veľmi dobrej jakosti, len závada je v tom, že kameňolom by bol 7 km. od železničnej stanice Teplej.

Starý kameňolom sa nachodí vyše Turíka na Dielci, v ružomberskorn politickom okrese a je od najbližšej železničnej stanice Teplej na 1 hodinu vzdialený. Cesia od lomu cez Turík vedúca je obecná, 800 m. dlhá a dosť zle udržiavaná. Za obcou spája sa so siluicou župy, ktorá ; vedie na východ ku Teplej a na západ ku Liskovej, na i oboch miestach sú železničné zastávky. Kameňolom j obsahuje hornotriasový bitumenný vápenec, v ktorom v žilných puklinách sa hojne pyrit a chalkopyrit vyskytuje a miestami celé i viac dcm-ové sklzné i puklinné plochy tvorí a na nich sa lesklé kryštaľky pyritu a kôrovitý, barvu meniaci poťah chalkopyritu objavuje.

Kameňolom patrí obci Turíku. Hornina tomu je hrubolavicová, hustá i bitumenná, miestami menej, miestami viac popukaná, ,je strednej pevnoty a hodí sa na štrk, aspoň vysýpanie župnej silnice v okolí Turíka a Teplej touto horninou je obvyklé. Tento kameň dal by sa ešte i na stavby na bočné staviská a do fundamentov i na mostové základy upotrebiť, ale zo zkúsenosti sa najlepšie hodí len na štrk. Láme sa občasne i to len ručne a dajú sa 1-2 m3 balvany vylomiť. Lom je 15 m. vysoký a 20 m. dlhý, delí sa na dve dutiny, na Vyšnú a Nižnú, ktorá leží o pár krokov pri susednej vedľa cesty ďalej. Kameňolom tento by sa dal viac vhĺbiť než rozšíriť, ačpráve i rozšírenie by bolo účelné a prevedileľné.

Lom tento je už od dávna známy ačpráve je ešte i teraz len minimálnych rozmerov, predsa jakosť jeho horniny je i širšiemu kruhu povšimnutia hodná.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924