Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (55. časť - Kameňolomy Liptova a vápenice)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 8.12.2011

Kameňolomy Liptova a vápenice

Spomenutia hodný kameňolom je pri Liskovej pod Mníchom, úplne pri župnej silnici z Liskovej do Ružomberka vedúcej. Je od ružomberskej stanice na štvrť hodiny vzdialený, patrí do ružomberského okresa a obci Liskovej. Hornina tohoto lomu je pod menom vápennej skaly známa je to vlastne hornotriasový, tmavošedý, žilkovitý vápenec, ktorý i vložky dolomitu obsahuje.

Je výzoru hustého a bitumenného, slohu slabovrstevného, viac kompaktného alebo aspoň viac metrov hrubé lavice obsahujúceho, je pevný i drobivý. Upotrebujú ho na pálenie vápna a berú ho do ružomberskej továrne ku chemickým výrobám, ale upotrebujú ho i na štrk. Odvaľujú z neho udajne len 1 m3 kusy ručným odstreľovaním.

Pri kameňolome niet žiadnej klčiarne ani triedelne, len malý drevený domček tu stojí, kde si robotníci ku lámaniu potrebné nástroje uschovávajú. Výška tohoto lomu je 20 m., šírka 30-40 m, možno by ho bolo vhĺbiť a rozšíriť, ale i zvýšiť. Len občasne sa v ňom pracuje, práve tak ako i v susednej skalnej jame na severovýchode, odkiaľ dolomitový piesok vyvážajú.

Na západnej strane Mnícha, oproti Paračke asi v polovici svahu vrchu je tiež podobný lom, s tým rozdielom, že poloha tohoto je hodne vyššie a ďalej od silnice. Od liskovského lomu na 50-100 krokov pri silnici, cestou do Ružomberka idúc, by sa tiež liskovskému podobný kameňolom mohol utvoriť. Dolu oproti Paračke na ľavom brehu Lykavky pri nedávno postavenej a ohradenej vilke pod Mníchom, bol tiež podobný kameňolom, ktorý i s ružomberskej železničnej stanice veľmi dobre vidno. No, činnosť v ňom je už dávno zastavená a tvorí majetok majiteľa spomenutej oproti ružomberskej železničnej stanici ležiacej vily.

Zaujímavý kameňolom na vápencové túfa je pri obci Lúčkach "pod Skalkou", oproti kostolu, ktorý tiež na vápencovo-túfovitej plochatine leží, vyše dediny a níže kúpeľ, patriaci do ružomberského okresu. Do lomu vedie obecná cesta, ktorá ústi do liptovsko-oravskej dobre udržovanej cesty v 4 km. diaľke dosahuje železničnú stanicu Teplú, ktorá už pri hlavnej silnici župy leží.

Lom má 20 m, výšku a 30 m. šírku. Občasne sa v ňom ručne pracuje či vápencové tufa, ktoré je výtečnej jakosti ťaží na stavbu domov, nielen pre obec Lúčky, ale i pre Madočany, ba i pre vzdialenú Teplú, ktorá tiež na vápencovo-túfovom podklade leží. Podobný materiál na lámanie by sa ponúkal niže obce na ľavom brehu nad cigánskymi domkami cestou do Kalamien. Podobné vápencovo-túfové lomy sa nachodia okrem Bieleho potoka (Túfna) a susedných spišských Gánoviec ešte i pri Sliači nad Čertovicou, kde lom síce dosť neprístupne leží, ale preto nalámanú, dobrej stavebnej jakosti skalu, v podobe vápencového tufu nielen do blízkych Sliačov, ale i do Lupče odvážajú.

Okrem týchto ešte spomenieme väčší lom pri Bielom potoku na vápennú skalu, zanechaný lom pod Kalváriou pri Ružomberku na vápenec, zanechaný lom vo vrchu .,Háji“ vyše kúpeľov Lúček na pravej strane potoka úplne pri ceste na vápenec, pri Lipt. Ľupči pod horou Ľupčianskej Magury na eocénny vápenec, ktorý sa upotrebuje ku stavbám v Ľupči, lom pod horou v Kľačanoch na eocénny vápenec, lom pod horou v Dúbrave podobne na eocénny vápenec, lom pod horou pri Lazisku na Dobákovom vršku tiež na eocénny vápenec, vyše Paučinej Lehoty tiež pod horou na eocénny vápenec a lom na Chotárnici vyše Ploštína podobne na eocénny vápenec.

Plochatina Skalky, kostola a cigáňskych domkov tvorila jednu celistvú plochu, ktorá je ale už pritomne zárezami ciest, potoka a eróziou deformovaná a tvorí miestami svažnú, miestami bralnatú pahorkatinu,

Spomenuté eocénne lomy sú vlasne len veľmi malé lomy takzvané „odrypy“. Už niečo väčší lom je na Ploštínskej Skalke pod Rohačskou a susedný na Iľanovskej Skalke, na Vápeničkách pod Poludnicou, v Zavážnej Porube, na Velínku pri Podtúrni, pri Východnej pod Jeliencom, vyše Liskovej pod horou na Cmiňovej, všetko lomy na eocénny vápenec tvrdšej-mäkkšej jakosti.

Pod Havránkom je lom, na Úložisku pri župnej silnici blízko Sv. Mary (najbližšia železničná stanica Vlašky) na piesočnatý, rnäkký a preto málo upotrebiteľný a málo hľadaný magurský pieskovec. Tiež pod Velínkom pri župnej silnici pri krčme a za krčmou pri krypte je lom na dolomit a piesok, v tomto poslednom vzhľadom na Podturnajovskú kryptu je činnosť lomu zastavená. Ešte spomenieme kameňolom na eocénny vápenec pod Hradskou horou, tiež lom niže Važca na vápenec, podobne lomy pri Štrbe pod Valtierovou, na Brande, vyše Kamenca, na Strelnici a na Kamenci, prícestné kameňolomy na Revúcej (3 na ľavej a 2 na pravej strane) a obecné pri Osade a Lúžnej.

Tiež kameňolom voči Stankovänom na ľavej strane Váhu, ďalej pri Bielom Potoku na pravej strane hučivej Revúcej, južne pod Suchou ľavobrežne Revúcej, tiež nad obcou Štiavnicou, a pri bocianskej ceste vyše Kráľovej Lehoty ľavobrežne, podobne lom niže obce Malužinej a strednej Boce na ľavom brehu je spomenutia hodný.

Významnejšie vápenné pece či vápenice nachodíme niže Hýb pri mlyne, kde aj posiaľ vápno pália, ďalej zaniklé pri Dovalove, pod Mníchom, za Svarínom, vyše Kvačian, vo Vochtrovej pri Hybiach, v Iľanovskej, Demänovskej doline a inde.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924