Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (56. časť - Vybudúnok a tvar pohôr Liptova)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 13.12.2011

Vybudúnok a tvar pohôr Liptova

Čo sa týka vybudúnku Liptovskú panvu obtáčajúcich pohôr môžme nasledovné zaznamenať.

Nižné Tatry sú viac-menej symetrické pohorie, kdežto Liptovské Hole a Ústredné Tatry úplne assymmetrickú vrchovinu tvoria a južne ku paňve mohutným sosuvným a odstrkovým lomom sa končia, ktorý ohraničuje kryštálnocentrálnu antiklinálu a len na severe je stuhovite paleozoikum a mezozoikum vyvinutý, na ktorý sa severne povráskovaný flyš ukladá. V severnej paleozoickej a mesosoickej časti L. Hôľ rozoznávame - dla Uhliga - pásmo vyšnotatranské a nižnotatranské, či régiu inferiórnu a superiornu. Tie isté régie pozorujeme aj na severnom a bezmála i na južnom svahu Nižných Tatier. Ako na Lipt. Holiach a Ústredných Tatrách severnej časti je mesosoikum rozsiahly, tak aj tu v Nižných Tatrách severne ho tiež v podobnej rozsiahlosti nachodíme.

Spoločná podoba oboch pohôr spočíva vo vršnej konfigurácii, ktorá nám ukazuje, že hlavné hrebene týchto pohôr nielen v Lipt. Hoľách, ale aj v Nižnej Tatre (Ďumbierska časť) do kotálnatého Liptova sa strmo spúšťajú, kdežto do Poľska oné a do Zvolena tieto miernejšie svahy vysielajú. Liptovské Hole spolu s Ústrednými Tatrami ohľadom vybudúnku ukazujú nám štyri antiklinále a štyri synklinále dľa Uhliga v šupinatej štruktúre. Prvá tvorí centrálnu kryštalickú osu pohoria. Druhá tvorí hornotatranské pásmo a tiež nižnotatranské či subtatranské pásmo.

Že v Nižných Tatrách tiež podobné vrásky možno pozorovať je isté, lež preskúmania ich detailnejšieho vybudúnku ukáže budúcne mnohosľubnej a zaujímavý pravý tektonický obraz.

Uhlig podáva dva významné prierezy severojužným smerom Východných Nižných Tatier: jeden cez Orlovú (1841 m.), Tepličku (919 m.) ku Nižnej Šuňave (857 m.) poťažne ku potôčku zpod Štrby vytekavšiemu Malému Popradu a druhý od Ráztockej hati (932 m.) nad Kolesárovou (1507 m.) cez Orolnú (1321 m.), Dolinu Ipolticu (760 m.), Hoškovú (730 m., Hoškov vrch (1118 m.), po žel. stanicu Východnú. Tu ale pozoruje len 2 anti a 2 synklinále v podobne šupinatom vybudúnku. Šupinatosť zapríčiňujúci lom pri prvom profile udáva niže Tepličky pri Čiernom Váhu, pri druhom niečo vyššie južne od Orolnej a tak keď Tepličku z Osolnou jednou čiarou spojíme, znázorníme si synklino-antiklinický vybudúnkový - dľa Uhliga – spomenutý lom, pozdĺž ktorého sa vrstvy presunuly a ktorý sa zotradne i ďalej pokračuje.

Metamorfisovaná antiklinálna bridlica ruly na Orlovej a Holici obsahuje i vložky granitu, či žuly na tejto leží synklinálu tvoriaci (triasový dolomit) vápenistý útvar hornotriaskeho pásu liasovým vápencom a bridlicami z júry v okolnosti Ždiarskej hati. Južne od toho útvaru čnejú z kvarcitu, červených pieskovcov, červených bridlíc; z werfenských vrstiev pozostávajúce takzvané permotriadonské vrstvy, pomedzi ktoré na troch miestuch pásmo melafýru vyčnieva, tvoriac so susednýrni vrstvami druhú antiklinálu - už za Tepličkou, ktorá ešte na synklinálnom liasovorn vápenci leží - v údolí Čierneho Váhu. Vyše Vyšnej Šuňavy sa na permotriadonské vrstvy subtatranský dolomit z triasu ukladá, ktorý s vrstvami konglomerálovými a flyšovými z eocénu a oligocénu tvorí šuňavskú synklinálu, na ktorej i Nižná Šuňava leží.

Z druhého profilu je patrno, že na rnetamorfisovanej antiklinálnej bridlici, ruly Kolesárovej a Hate Ráztockej ležia červené bridlice a pieskovce z werfenskými vrstvami. Na tieto sa ukladá vyšnotatranský liasový vápenec z júry, ktorý zas bridlice a pieskovce na sebe nosí tvoriac s nimi zrejmú antiklinálu. Na spomenuté pieskovce sa ukladá zase červená bridlica tu pieskovec, z ktorého ale 3 pokrovy melafýru, pri Ipoltici, južne od Ipoltice a pri Hoškovej vyvrely. Údolie Ipoltice tvorí antiklinálu, nad ktorou pár kilometrov dlhé a mohutué sedlo bolo zerodované a denudované. Osolná, Ipoltica, Hošková vpadujú do pásma mohutnej odnesenej antiklinály, už Hoškov vrch tvorí synklinu, ktorá je tvorená subtatranským dolomitom z triasu a vovráskovanými lunzskýrni vrstvami.

Na subtatranský dolomit už v okolí žel. stanice Východnej sa ukladá lunzský pieskovec, na ktorom ležia nummulitové vápeuce stredného eocénu a na týchto oligocénny flyš či magurský pieskovec.

Západné Fatry tvoria v oblasti Kľaku (1395 m.) žulovú autiklinálu, na ňu sa severne a južne ukladajú permové kvarcity a na tieto spodný trias a na tieto mohutné bralá hornotriasového dolomitu, zpod ktorého v Lubochnianskej doline pri najvyššej hati vykukáva žula. Ale už bralá Kľaku spomenutý dolomit tvorí a naň sa ukladá severne a južne od Kľaku (1395 m.) keuper, ktorý ale severne do tektonického synklinálneho lomu pri Kraľovänoch a južne do synklinály na Čiernom Kameni (1484 m.) zabieha. Na keuperi leží severne i južne rhät, na ňom grestenské vrstvy (fľakové sliene z liasu a neokomu) a na týchto chočový dolomit, tvoriac najvrchnejšiu časť syuklinálneho vrchu Červeného Kameňa a lomového údolia na Považí pri Kraľovänoch.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924