Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (67. časť - Doslov)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 17.5.2012

Doslov

Liptov je územím svetoznámych Tatier a Fatier, niekdajší slnečný, usmievavý zálev dávno zašlého mora, pútavou oblasťou niekdajšieho zaľadnenia svojich rezkých a bystrých štítov a hlavín. Švajčiarskych ľadovcov či ľadových riek báje; modrosť, úslnosť oblohy a krása i bohatstvo okolia Jaderského mora oslavu a pútnictvo, sťa k najväčšej hore Európy Mont Blancu, divotvornosť a tajuplnosť ohromných podzemných, úžas vzbudzujúcich jaskýň, brál a dutín - to všetko zahrnuje Liptov.

Áno, Liptov je územie plné krásy a veleby, plné túhy a lákania po bádaní, večným závojom zastreté mystikum, ale je územím i liečivej moci a sily, tiež údolím krásy, nádhery, vňady, pôvaby a bohatstva. Keď

"Nad horou zora mladá
Ružami východ vykladá,
Nebom seje ligotanie
A po zemi perly rannie",

nad Štrbou svitá a úsvitné čerstvé zore oblejú a pre-menia v pozlátistú červeň obzorné, stuhovité obláčky, vtedy vrcholce štihlých Tatier sťa sviečky sa zapaľujú, k radosti svetu a k úcte Najvyššiemu sa zažíhajú s nádherným ranným svetlom slnka a vyvolávajú "žiarenie štítov a žiarenie hôľ"`; keď za Chočom či "predzvestovateľom počasia Liptova" slniečko po dlhej letnej púti unavené červeňave zapáda a plnej lásky pableskom svojím ešte raz a v ten deň naposledy objíme a pobozká voňavú sihlinu milého, nad Mikulášom sa rozprestierajúceho Nicovieho, i vtedy sa zapália hole, zaligocú sa bralá a Prosieckej doliny úskaliská červeňave odstrkávajú pohádkové svetlo, vzbudzujúce nádherný, kúzelný a neopísateľný zjav.

Hory, zory, barvy, tiene, láska, krása: to všetko dodáva. a hlása velikú a skvelú budúcnosť Liptova!

I keď v nočnej tichej chvíli sa mohutný blankyt neba nad Liptovom vyjasní, tisíce hviezdičiek mihoce na spiaci Liptov a svieti červeňavým, beláskovým i žltastým svetielkom a z tajuplnej velebnej oblohy nielen do kludného šumivého údolia vysielajúc nočné kmitné hviezdne pablesky, ale i do hôr a škár bralnatých, podzemných dutín, ba najčistejšiemu, najpannenskejšiemu lesku skvostného neba, hviezdičiek, tešia sa bystré, vydmelé, naše slávne, slovenské, národné štíty.

No, keď sa nebo zakaboní a husté, ťažké mraky padnú na hory, križujú sa blesky a rachotia hromy, i vtedy je náš Liptov majestátny. Hučanie grúňami, šušťanie horami, práskanie bralami napodobňuje nádherný, divoromantický obraz búrlivého, príbojného mora.

No a keď sa mraky, mlhy stelú do dolín a len štíty, sťa ostrôvky z vodných vĺn vyčnievajú, tešiac sa teplému úsmevu slnka, či je to nie ojedinelý obraz pútavej krásy?

Celý Liptov je krásné, len ešte málo navštevovaué "prírodné muzeum", je krajší kraj, než najlepšia maľba najchýrnejšieho umelca. Liptov, toto prírodné, súladne a pútave osvetlené muzeum, stáva sa ešte krajším a mystickejším, čím bohatšie a pestrejšie sú možnosti barvy a intenzity osvetlenia.

Raz vidíme vrchy blízko, raz ďaleko, raz sú belasé, raz zelienkavé, fialové, ba aj červené, raz úplne tmave zakabonené, niekedy sa obláčky po nich naháňajú, v kolese krútia alebo po nich hmlovou nohou chodia, inokedy zas cez oblačné špáry gloriola slnečných paprskov sa zjavuje a po lúčinách, grúňach, kosienkach, poľanách a pašienkach slnkom pozlátené, osvetlené kruhy maľuje. Mesiac a hviezdičky tajuplnej podtatranskej noci zvláštnym slabým svetlom svojím tiež vykízzlia romantiku nejasne, fantasticky osvetlených hrebeňov a brál.

Takýto nádherný je Liptov s jeho zaujímavou plastikou v rôznom osvetlení. Je možné o takejto kráse, bohatstve tvorieb niečo dokonalého utvorie?

"Maliaru biedny! zmrhal si stíny. Zmrhal si pracne svoje hodiny. A chybels' krásy krajiny !". spieva nadšene Sládkovič.

No ja predsa som sa pokúsil po dlhoročnom pozorovaní, značení a chodení po Liptove aspoň niečo napísať. Cítil som, že som tomu čarokrásnemu pohádkovému Liptovu niečim zaviazaný. Písal som z lásky a úcty k svojmu užšiemu domovu a k svojmu rodu. Nech skromná moja práca bude počiatkom a postrkom k velikej budúcej našej a vôbec slavianskej literatúre Liptova. Staré heslá, stará pravda: "poznajme otčinu" a budeme ju ľúbiť, "oboznamme sa navzájom" a budeme sa milovať !

Predovšetkým ale chcem sa i touto cestou srdečne poďakovať nášmu prvému riaditeľovi štát. geologického ústavu ČSR., horlivému a veľkému milovníkovi prírody, nášmu učencovi europejského mena, pánu dr. Cyrilovi Purkyňovi za jeho vzácné pokyny pri pozorovaní a za umožnenie sostavenia prítomnej práce, hmotnú podporu a za doposlanie geologických profilov.

Podobne som vďakou zaviazaný býv. županovi býv. župy Liptovskej a prítomne ministrovi pre správu Slovenska pánu dr. J. Kállayovi, ktorý vždy s istou radosťou sledoval i vývin Liptova a pritom moju prácu hmotne ochotne podporil. Menovite ale ďakujem nášmu poslancovi N. S. v Prahe, vzletnému básnikovi-literátovi, mužovi ušľachtilých snáh a prác, Slovákovi-Slavianovi dr. B. Klimovi, ktorý tiež túto prácu hmotne podporoval.

Podobne som vďakou zaviazaný pánu býv. ministrovi F. Houdekovi za doposlanie literárnej pomôcky. Ďalej srdečnú vďaku vyslovujem pánu F. Klimešovi, majiteľovi kníhtlačiarne, za srdečnú priateľskú podporu, a pánu inšpektorovi M. Janoškovi, spisovateľovi a pôvodcovi výbornej turistickej príručky "Sprievodca po Vysoký ch Tatrách", za klišé, ktoré ako redaktor "Krás Slovenska" mi ochotne z menovaného turistického časopisu požičal.

Liptovský Sv. Mikuláš, dňa 22. augusta 1924. Pôvodca.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924