Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Rudňany
zdroj: www.mujweb.cz/veda/mineral
pridané: 18.11.2004

Obec 12 km na V od Spišskej N.Vsi, okr.Spišská Nová Ves. V 70-80-tych rokoch najväčší hlbinný rudný závod v bývalej ČSSR.

Geológia ložiska

Širšie okolie rudnianskeho ložiska budujú útvary staršieho a mladšieho paleozoika, mezozoika, terciéru a kvartéru. Vlastné ložisko je situované výlučne v paleozoických horninových komplexoch.

Najstarším a súčasne jedným z najvýznamnejších útvarov zúčastňujúcich sa na stavbe rudnianskeho rudného poľa je staropaleozoická rakovecká skupina. Horninové komplexy rakoveckej skupiny budujú predovšetkým územie na J od obce Rudňany. Rakovecká skupina ako celok je metamorfovaná vo fácii zelených bridlíc.

Ďalším útvarom, ktorý sa podstatnou mierou podieľa na stavbe rudnianskeho ložiska je vrchný karbón. Vyššie metamorfované horniny v rudnianskom rudnom poli reprezentuje rulovo-amfibolitový komplex. najmladším útvarom, v ktorom sú ešte lokalizované žilné štruktúry rudnianskeho ložiska je perm v tzv. severogemeridnom vývoji. vystupuje v nadloží vrchného karbónu, miestami priamo v nadloží staršieho paleozoika.

Väčšina autorov spája nepriaznivý vývoj žíl v hĺbke s nevhodným litologickým prostredím. Podľa nich napr. žila Droždiak a Hrubá vykliňujú hneď pod bázou karbónskych komplexov, kým severnejšie žily (Zlatnícka, Severná) až v podloží rigidného staropaleozoického rulovo-amfibolitového telesa vo fylitoch rakoveckého komplexu.

Žilné štruktúry rudnianskeho ložiska

V rudnom poli Rudňany od J na S sú známe tieto hlavné žily: Zapálenica, Droždiak, Hrubá, Zlatník a Severná žila. Na S od nej novšie objavená žila Matej, Jakub a v ostatných rokoch vrtný prieskum zistil žilu Lendava, Miloj a Ján.

Najvýznamnejšia je žila Droždiak, ktorá predstavuje jednu z najmohutnejších žilných štruktúr v Spišsko-Gemerskom rudohorí. Rozdiel medzi najvyšším a najhlbším známym bodom na nej je okolo 900 m. Doteraz známa dĺžka tejto žily je 7 km. Mocnosť v celom jej rozsahu je veľmi rozdielna, a to od minima do 40 m. Priemerná mocnosť je 6 m. Žilu Droždiak v známom rozsahu možno charakterizovať ako mierne oblúkovité teleso, ktoré sa na západnom a východnom krídle rozvetvuje a zmierňuje úklon. Minerálnu výplň žily Droždiak tvorí siderit, vo vrchnej časti je hojný baryt. Ďalej sa v nej vyskytuje ankerit, chalkopyrit a tetraedrit. Bežný je aj spekularit, kremeň, pyrit, rumelka (vo vrchnej časti), fuchsit, zriedkavo arzenopyrit a gersdorfit.

Žila Zlatník čo do významu je druhou žilou rudnianskeho ložiska. Je preskúmaná v horizontálnej dĺžke do 6 km. Rozdiel medzi najvyšším a najhlbším známym bodom je 750 m. Mocnosť žily sa pohybuje medzi 0,6-15 m. Priemerná mocnosť je 3 m.

Na podobnej tektonickej štruktúre ako žila Zlatník je vyvinutá Severná žila, ktorá je overená na horizontálnej dĺžke cca 600 m (na 10.horizonte) a 800 m (na 16.horizonte) v priestore severne od jamy Zlatník. Zatiaľ zistené mocnosti sa pohybujú od minima po 7 m. V minerálnej výplni absolútne prevláda siderit a zo sulfidov je hojne zastúpený chalkopyrit a pyrit. Množstvo kremeňa je nízke. Baryt je len vo vrchných častiach žily.

Hrubá žila vystupuje diagonálne medzi štruktúrami žíl Droždiak a Zlatník. Jej dĺžka dosahuje 1600 m. Jej priemerná mocnosť je 3 m, max.20 m. Siaha do hlbky asi 350 m, t.j. po 10.horizont. V priečnom profile má táto žila mierne esovitý tvar. Charakter mineralizácie je identický so žilou Droždiak aj Zlatník. Diferencie sú iba kvantitatívnej povahy: barytu je menej ako na žile Droždiak a sú tu hojnejšie zastúpené sulfidy, zriedkavo aj galenit, sfalerit a gersdorfit.

Rozmermi na poslednom mieste je žila Zapálenica. Je známa na horizontálnej dĺžke asi 3 km. Mineralizácia je vyvinutá iba v jej západnej časti, južne od jamy Mier. Jej mocnosť je spravidla okolo 1 m.

Žily rudnianskeho ložiska sa rozčleňujú do 4 systémov: 1.systém reprezentujú Priečne žily smeru S-J, ale aj tzv. hlbinné vývoje žily Droždiak. Do 2.systému patria hlavné rudnianske žily aj s ich odžilkami. Diagonálne žily s mineralizáciou kremeň, ankerit, spekularit, pyrit, sú zaradené do 3.žilného systému. Ich smer je JJZ-SSV a vyskytujú sa hlavne v oblasti Zlatníka. Vo 4.systéme sú najmladšie žily smeru ZJZ-VSV. Ich výplň tvorí kalcit, kremeň, ankerit a zo sulfidov prevláda chalkopyrit nad pyritom, tetraedritom, arzenopyritom a arzenidmi Ni a Co. Reprezentantom 4.systémuje Kalcitová žila.

Mineralógia ložiska

V rudnianskom ložisku možno zo žilných asociácií vymedziť:
1. kremenno-fuchsitová
2. grafitovo-chloritovo-sulfidická
3. kremenno-ankeritová
4. sideritovo-barytovo-kremenno-sulfidická (hospodársky najdôležitejšia štruktúra)
5. asociácia As-Co-Ni (vyskytuje sa len v náznakoch)
6. ankeritovo-kalcitovo-kremenno-sulfidická (z X.obzoru žily Zlatník, súvislejšie odkrytá na XVI.obzore)

Minerály popísané z tejto lokality: dolomit, kalcit, magnezit, mastenec, kremeň, siderit, baryt, fuchsit, sericit, chlorit, turmalín, albit, rutil, ilmenit, magnetit, hematit, spekularit, pyrit, arzenopyrit, chalkopyrit, tetraedrit, rumelka, gersdorfit, galenit, sfalerit, ullmanit, lollingit, skutterudit, kobaltín, pyrotín, pentlandit, violarit, millerit, kobellit, aikinit, markazit, kuprocosalit, bornit, enargit, bournonit, jamesonit, boulangerit, geokronit, berthierit, antimonit, zinkenit, rýdze zlato, rýdza ortuť, rýdzi bizmut, chalkozín, covellin, digenit, bizmutín, breithauptit, sacharovait.

Zo sekundárnych minerálov sú to: kuprit, limonit, psilomelán, malachit, azurit, sadrovec, siderogél, aragonit, annabergit, erytrín.

mujweb.cz/veda/mineral