Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Sadrovec
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 4.8.2005

Je vodnatý síran vápenatý. V medzinárodnom označení sa používa starý grécky názov gips. Menej používané staršie synonymum pre kryštálový jemne vláknitý sadrovec je selenit. Izomorfné prímesi v sadrovci prakticky chýbajú. Hojné sú však mechanické prímesi, napríklad látky bituminózne, ílovité, piesok a podobne.


Sadrovec - odroda "lastovičí chvost"
Banská Štiavnica

Kryštály sú typicky jednoklonné, tabuľkovité (podľa 010), alebo stĺpčekovité až ihličkovité pretiahnuté podľa vertikály. Pre sadrovec sú charakteristické dvojčatné zrasty podľa dvoch zákonov - pravé lastovičie dvojčatá a parížske dvojčatá. Obidve dvojčatá pripomínajú svojím vzhľadom lastovičie chvosty. Pravé lastovičie dvojčatá sú charakteristické pre narastené kryštáty sadrovca. Parížske dvojčatá sú charakteristické pre vrastené kryštáliky a sú na jednom konci šošovkovito zaoblené. Kusový sadrovec je hrubolavicovitý až celistvý a len výnimočne vláknitý. Sadrovec, ak je čistý, je bezfarebný a priehľadný. Jeho rozličné sfarbenie (sivý, medovožltý, červený, hnedý) je od rozličných prímesí, ako napríklad organické látky, íl, kysličníky železa. Lesk má skelný, na štiepnych plochách perleťový.

Sadrovec vzniká ako chemický sediment (evaporit) z morskej vody, ďalej kyzovým vetraním za prítomnosti vápenca, hydratáciou anhydritu a účinkom kyseliny sírovej vzniknutej oxidáciou solfatárového SO2.

Hydratáciou z anhydritu vznikli napríklad jeho sekundárne ložiská v Hanušovciach (pri Prešove) a v triase juhozápadne od Spišskej Novej Vsi (na ložiskách Tolštejn, Gretľa, Novoveská Huta). Sadrovec tu vznikol ako sadrovcový klobúk z anhydritu. Kremenné okruhliačiky, úlomky dolomitu, piesok a íl, ktoré sú primiešané v anhydrite a sadrovci, svedčia o pobrežnej sedimentácii. Známy je tiež výskyt pri Záblatí neďaleko Trenčína, vo vrchnom triase (keuper) bradlového pásma. Menší výskyt je v Kalinke spolu so sírou.

Z mineralogických výskytov sú pozoruhodné výskyty jeho odrody - mariánske sklo (hrubodoskovitý a kalne priehľadný sadrovec) z Borovej hory (pri Zvolene) a Vlkanovej (pri Banskej Bystrici). Veľké biele kryštály, často zdvojčatené, sú známe z banskoštiavnických a kremnických rudných žíl. Známy je aj výskyt zrnitého agregátu sadrovca sivoružovej farby zo Španej Doliny.

Sadrovec, slúžiaci ako surovina, môže byť i minerafogicky vzácny a zriedkavý, najmä ak prírodné zákonitosti v prírodných podmienkach mu dali vykryštalizovať vo forme zrastovych tvarov. Nálezy s dokonalými kryštálovými tvarmi sú skutočne zriedkavé a ich zriedkavosť rastie úmerne veľkosti jedincov. Pri odrode mariánske sklo sa hlavne ako esteticky pôsobivé tabuľky uplatnia mohutnejšie vzorky (aspoň 10x10cm).

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972