Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Striebro
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 15.8.2005

Patrí medzi vzácne kovy. Rýdze striebro sa vyskytuje v prírode zriedkavejšie ako rýdza meď a zlato. Kryštalizuje v kubickej sústave. Pekne vyvinuté kryštály sú zriedkavejšie, obvyklým kryštálovým tvarom je kocka, osemsten alebo dvanásťsten kosoštvorcový. Častejšie sú drôtikové agregáty striebra (obvykle špirálovite skrútené), pliešky alebo rozvetvené dendrity. Najčastejšie však tvorí striebro zrnká nepravidelných tvarov a kompaktné masy. Striebro tvorí aj pseudomorfózy po argentite, pyrargyrite a stefanite.

Drôtikovité striebro - Banská Štiavnica

V prírode sa vyskytujúce rýdze striebro je chemicky pomerne čisté. Z prímesí obsahuje obvykle ortuť a zlato, niekedy tiež platinu, antimón a bizmut. Striebro je jasnobielej farby a kovového lesku, ktorý je zreteľný hlavne na lome. Na povrchu sa poťahuje vrstvičkou sírnika strieborného a preto je na vzduchu obvykle žltohnedej až čiernej farby. Má nizku tvrdosť (2.5) a je veľmi kujné a ťažné. Zo všetkých kovov má najlepšiu tepelnú a elektrickú vodivosť. Striebro vzniká na hydrotermálnych ložiskách (vylúčenim z teplých roztokov pochádzajúcich z väčších hĺbok zemskej kôry), kde sa nachádza v rudných žilách alebo má pôvod v exogénnych ložiskách, kde sa koncentruje hlavne na rozhraní cementačného a oxidačného pásma. Cementačné striebro vzniká nielen zo svojich ušľachtilých rúd (striebro je v nich podstatnou súčasťou).

Takými sú napriklad argentit, stefanit, pyrargyrit, proustit a podobne, ale aj neušľachtilých rúd, nazvaných aj obecných. Obsah striebra je v nich nepatrný vo forme prímesi, takými je napríklad striebro obsahujúci sfalerit, chalkopyrit, pyrit, galenit a mnoho ďalších sírnikov. Ak vychádzajú takéto rudné žily na povrch, zvetrávajú a pri ich rozklade striebro prechádza do roztoku väčšinou ako síran. Spodnou vodou rozpustené striebro sa dostane doväčších hĺbok a tam, kde je stála hladina spodnej vody, vylúči sa z roztoku ako rýdzi kov. Je to tzv. cementačné pásmo rudných ložisk, ktoré je veľmi bohaté na striebro a ušľachtilé strieborné rudy. V stredoveku sa v našej republikedobývalo striebro práve z týchto cementačných pásiem ložísk.

Na Slovensku sa získavalo striebro hlavne z rudných žíl viazaných na treťohorný andezitový vulkanizmus, a to hlavne v okolí Banskej Štiavnice, Hodruše, Novej Bane a Kremnice. Najvýdatnejší bol rudný obvod štiavnický. Tu sa v dávnejších časoch našli skôr ušľachtilé strieborné rudy ako rýdze striebro. Najstaršie bane na striebro boli v Čechách, a to hlavne Kutná Hora, Jáchymov, Jihlava a Příbram.

K mineralogickým zaujímavostiam nálezov rýdzeho striebra na Slovensku patrí nález tenkých, maximálne 1 mm veľkých lupienkov lesklého rýdzeho striebra, nájdených vnútri zrna tetraedritu, na Mária bani v Rožňave. Najkrajšie mineralogické vzorky striebra sú z hydrotermálnych ložísk striebra z ložiska Kongsberg v Nórsku, odkiaľ sú známe prekrásne drôtikovité, na koncoch rozvetvené agregáty rýdzeho striebra. Rýdze striebro vo forme drôtikových útvarov je známe aj z Banskej Štiavnice.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972