Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Exkurzia do oblasti stredoslov. neovulkanitov - lokalita č. 4: Šobov - halda
zdroj: Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského
pridané: 26.11.2005

Geomorfologický celok: Štiavnické vrchy (Hodrušská vrchovina) Prístup: Lokalita sa nachádza bezprostredne pri ceste Banská Štiavnica - Vyhne.Medzi nerastnými surovinami skupiny kremeňa zaujímali významné miesto kremence vyskytujúce sa uprostred neovulkanitov S  od Banskej Štiavnice. Kremence vhodné na výrobu dinasu (dinas je žiaruvzdorný materiál používaný na výmurovku konvertorov, sklárskych pecí a pod., jeho prevládajúcou zložkou je kremeň), ale i zliatiny ferosilícia, ktoré sa ťažili na lokalite Šobov, neskôr na Kamennom vrchu a odvážali do Vítkovíc, do Maďarska a neskôr sa začali spracovávať v Banskej Belej.

V puklinách šobovských kremencov sa často
vyskytujú kryštály kremeňa

Ložisko kremencov Šobov je uložené v komplexe šobovskej série v podobe veľkých, tektonicky stupňovite od seba ostro oddelených blokov v dĺžke asi 700 m v smere JZZ-SSV a hĺbkovým dosahom až 600 m. Okolie masívu tvoria rôzne viac alebo menej zachované neovulkanity, prevažne pyroxenické andezity, dajky dacitov, ale aj diority. Kremence sú všesmerné, svetlé, ružové, žltkasté alebo sivé, veľmi tvrdé horniny zložené z kryštalickej, ale i kryptokryštalickej odrody SiO2. Akcesoricky obsahujú anatas, miestami pyrit. Kvalitné kvarcity obsahovali vyše 98% SiO2 a max. 0.5% FeO, 0.4% Al2O3, 0.4% TiO2. Sú produktom intenzívnej silifikácie vulkanosedimentárnej série stredného sarmatu.

S lomom bezprostredne súvisí halda, na ktorej sa sústreďujú horniny z lomu, ktoré nemožno využiť ako surovinu na výrobu dinasu. Haldovanie hlušiny spôsobilo nedávno v tejto oblasti ekolologickú haváriu. Horniny v hlušine obsahujú vysoký podiel sulfidov Fe, hlavne pyritu, ktorý vplyvom zrážkových vôd zvetráva a vzniká kyselina sírová. Používanie trhavín pri odstreloch spôsobilo vznik šokových mikrotrhliniek v hornine, čo umožnilo lepšiu cirkuláciu zrážkovej vody, nielen na povrchu, ale aj vo vnútri hornín (Križáni, Andráš, 1997).

V ostatných rokoch dochádzalo v okolí Šobova k postupnému znižovaniu úrodnosti pôd a vôd a na svahoch sa objavovali zamokrené holiny bez vegetácie. Výluhy z haldy hlušinového materiálu, extrémne kyslá vitriolová voda s  obsahom kyseliny sírovej a pH od 1.5 do 2.2 (Šucha et al. 1997), ktorej pôvod je v rozkladajúcich sa sulfidoch za spolupôsobenia chemolitotrófnych baktérií (baktérie schopné rozkladať horniny) spôsobili acidifikáciu prostredia (obr. 7a, 7b). Pokusy o neutralizáciu kyslých vôd vytvorením vápencovej bariéry skončili neúspešne. Neutralizačný proces sa po niekoľkých dňoch zastavil, pretože vápencové úlomky sa pokryli reakčnou kôrou.

V  súčasnosti sa overuje systém pasívneho anaerobného čistenia pomocou kravského hnoja a vápenca, ktorý sa ukázal ako účinný substrát produkujúci sírovodík nevyhnutný na elimináciu kovov, zvyšujúci pH vody a znižujúci mineralizáciu (Nándoryová 1999). Geologický ústav SAV vyvinul technológiu založenú na hydrotermálnom spracovaní haldového materiálu, ktorej využitie by mohlo ozdraviť krajinu a zároveň zužitkovať materiál háld (Križáni, Andráš, 1997).

Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského