Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Exkurzia do oblasti stredoslov. neovulkanitov - lokalita č. 6: Szabova skala (pri Hliníku nad Hronom)
zdroj: Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského
pridané: 29.11.2005

Geomorfologický celok: Štiavnické vrchy (Hodrušská vrchovina). Prístup: Najlepší prístup je z obce Lehôtka pod Brehy okolo malého lomu na ryolitové tufy, popod skalnú stenu. Na vrchol Szabovej skaly vedie nový značkovaný chodník z obce.

Szabova skala je prírodná rezervácia, jedna z najstarších na Slovensku (r. 1907). Bola pomenovaná podľa maďarského geológa, ktorý robil geologický výskum v Štiavnických vrchoch. Szabova skala je skalný útvar cca 90 m vysoký, ktorý sa nachádza pri vchode do Sklenoteplickej doliny, na kontakte Štiavnických vrhov a Žiarskej kotliny (obr. 10). Predstavuje vulkanickú ihlu, ktorá vznikla stuhnutím kyslej ryolitovej lávy. Táto nevytvára lávové prúdy, ale vytlačené kopy, homole či dómy a ihly. Sopečná ihla je súčasťou ryolitovej kopy, ktorá predstavuje teleso oválneho tvaru s priemerom cca 500 m. Jej pôvodná forma sa spolu s ďalšou ryolitovou kopou (Pánska hora) na druhej strane doliny zachovala vďaka prekrytiu mladšími ryolitovými tufmi. Eróznodenudačné procesy ich len v nedávnej dobe vypreparovali. Vo východnej časti je kopa nimi prekrytá dodnes. Ryolity majú často fluidálnu textúru, ktorá ukazuje smer tečenia lávy. Ryolitová masa vnikla do hornín nasiaknutých vodou. Vzniknuté vodné pary pohltil okraj chladnúcej lávy a vytvorila sa perlitická štruktúra. Perlitový lem sa nachádza okolo ružového a sivého ryolitu. Perlit je sopečné sklo šedočiernej farby. Hnedé guľôčky "perly" často vyvetrávajú z horniny.

Szabova skala

Priamo v obci Lehôtka pod Brehy sa nachádza odkryv (obr. 11), v ktorom sa ťažil perlit - felsosférolitický ryolit. Pod pojmom perlit v petrografickom zmysle sa rozumie vulkanická hornina, ktorá obsahuje felsosférolity, v technologickom zmysle sa za perlit považuje sopečná hornina, ktorá je pri nahrievaní schopná priemyselne významnej expandácie (Slávik 1967). Expandáciu perlitu spôsobuje obsah chemicky viazanej vody v sklovitej hmote sopečnej horniny.

Ložisko tvorí malé žilné teleso s max. hrúbkou okolo 50 m, ktoré vystupuje v komplexe ryolitových vulkanoklastík. V  ich nadloží vystupujú vrstevnaté tu- fity, v podloží ryolity a andezity. Ryolitové vulkano- klastiká sú zložené zo šedočierneho kompaktného a svetlošedého pórovitého vulkanického skla, ktoré sa podľa obsahu vody, najčastejšie v rozmedzí 2.5 až 3.5 %, považuje za perlit. Prítomnosť obsidiánu sa nepotvrdila (Kraus - Kužvart, 1987). Škodlivinou sú úlomky ryolitu s vykryštalizovanou základnou hmotou. Celkový obsah vulkanického skla vo vulkanoklastikách sa pohybuje okolo 75 %. Veľkosť úlomkov vulkanického skla kolíše od 5 cm do 1 m.

Vulkanoklastický komplex v Lehôtke pod Brehy je geneticky rôznorodý. Usadzoval sa vo vodnom prostredí. Jeho časť pochádza z  rozrušených sklovitých okrajov blízkych ryolitových telies (napr. Szabová skala), iné môžu byť produktom explozívnej vulkanickej činnosti. Lajčáková et al. (1983) pripisujú prioritné postavenie pri riešení genézy perlitových ložísk tiež hydrotermálnym procesom. Produkty ryolitového vulkanizmu, na ktoré sú viazané ložiská a výskyty perlitu, sa podľa geologickej pozície a rádiometrického datovania zaraďujú do sarmatu, príp. na rozhranie vrchný sarmat - panon.

Ťažba ryolitu v Štiavnických vrchoch má 700 ročnú tradíciu. V ložisku Lehôtka pod Brehy sa perlit ťaží v povrchovom, niekoľkoetážovom lome. Úprava perlitu spočíva v jeho drvení, triedení (najčastejšie na frakciu 0.3 - 1 až 2 mm) a sušení na vlhkosť najviac 1%. Vlastná expandácia prebieha počas niekoľkých sekúnd pri teplote 900 až 1000 OC. V súčasnej dobe sa kladie dôraz na výrobu expandovaného perlitu s  objemovou hmotnosťou v rozmedzí 60 - 150 kg.m-3.

Perlit sa využíva hlavne v stavebníctve (ľahké izolačné priečky, izolačné omietky, tepelná izolácia striech a podláh) v tepelnej technike (izolácia pecných agregátov a potrubia) a v metalurgii (izolácie pri odlievaní kovov, tepelná izolácia ingotov pri doprave). Môže sa tiež využívať pri výrobe filtračných hmôt, skla, keramiky a v kombinácií s inými surovinami, bentonitom a diatomitom, tiež v záhradníctve, potravinárskom a chemickom priemysle.

Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského