Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Galenit
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 10.12.2005

Banskoštiavnický rudný obvod patrí k neovulkanickej formácii, ktorá je sústredená najmä v oblasti stredoslovenských neovulkanitov a v menšej miere aj vo vulkanitoch východného Slovenska. Nachádzajú sa v nich žily s makroskopickým i s mikroskopickým zlatom, prípadne zlatonosným pyritom, ďalej žily so zvýšeným podielom striebronosných minerálov, so zlatom viazaným na ušľachtilé strieborné rudy a žily s lokálne zvýšeným Pb-Zn, ktoré tvoria prechod k niektorým tunajším polymetalickým žilám. Hydrotermálne polymetalické žily vznikli na paralelných tektonických líniách. Je ich okolo 120.

Kryštály galenitu a kremeňa z B.Štiavnice

Z nich je len niekoľko väčších rozmerov (Špitaler, Bieberova a pod.). Na ložisku je známych približne sedem mineralizačných periód (v období tvorby žilnej výplne, často charakterom minerálov značne odlišných). Najviac galenitu a sfaleritu obsahuje žila Špitálska a Bieberova. Metasomatické rudy sú viazané na mezozoické (druhohorné) vápence. Prevládajú málo kompaktné až zemité rudy. Hlavnú masu tvoria rudné minerály a kremeň, ktoré zatlačili pôvodnú karbonatickú zložku.

Jedným z najrozšírenejších sulfidných minerálov hydrotermálnych ložísk je galenit. Najdôležitejšie sú jeho hydrotermálne žilné ložiská a metasomatické ložiská (vznikli zatlačovaním Ca v uhličitanoch rudnými prvkami). Na uvedených ložiskách sprevádza galenit vždy sfalerit.

Medzi jeho najvýznamnejšie ložiská v SR patria ložiská Banská Štiavnica, Vyhne, Hodruša, z ostatných ložísk a výskytov sú najvýznamnejšie Jasenie (Nízke Tatry — žily v kryštaliniku), Ostrá (pri Hnúšti) a Drienok pri Ponikách. V Slovenskom krase sa nachádza vo vápencoch pri Ardove. Galenit je v prírode obvyklý sírnik. Najčastejšie sa vyskytuje spoločne so sfaleritom, chalkopyritom, arzenopyritom, pyritom, pyrotínom, tetraedritom a antimonitom. Z nerudných minerálov ho najčastejšie sprevádza kremeň, kalcit, iné karbonáty a baryt (na ložisku Banská Štiavnica aj rodonit). Galenit je sírnik olovnatý (PbS). Teoreticky obsahuje 86,60 % Pb a zvyšok pripadá na síru. Síru v štruktúre kryštálov môžeme izomorfne zastupovať aj Se. Známa je odroda selénový galenit. Galenit obsahuje prímes Ag, obyčajne do 0,1 %, zriedkavejšie 0,5 - 1 °/o. Podmieňuje to prítomnosť uzavrenín sulfidov striebra, alebo prítomnosť AgBiS; v pevnom roztoku. Toto striebro sa získava z galenitu pri zhutňovaní rúd ako vedľajší produkt. V nepatrnom množstve môžu byť prítomné prímesi Zn, Cd, Sb, Bi, Cu, Sn, In, Tl, Au, Pt. Na ložisku Banská Štiavnica smerom do hĺbky stúpa v galenite obsah Bi.

Galenit utvára spravidla zrnité agregáty. Jeho kubické kryštály sa vyskytujú len v dutinách rudných žil. Najčastejšie sa vyskytuje tvar kocky, alebo spojka osmistenu s kockou. Pri zvetrávam sa galenit pokrýva kôrou anglesitu, ceruzitu a pyromorfitu.

zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972