Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Hematit
zdroj:
Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané
17.12.2005

Grécke pomenovanie minerálu („hematikos") vychádza z krvavočerveného sfarbenia niektorých jeho odrôd. Používa sa tiež názov krveľ. Chemickým zložením je hematit kysličník železitý. Vo forme izomorfných prímesí obsahuje niekedy Ti a Mg, ako mechanické prímesi najčastejšie Al a Si. Hematit je ditrigonálne skalenoedrický. Habitus kryštálov je rozličný podľa teploty pri ich vzniku.


Hematit (spekularit) na siderite - Rudňany

Má viacero odrôd, ako napríklad itabirit (železný svor), oolitový (semienkový) hematit a podobne. Vytvára formy guľovité, tvaru lebky, vnútri vláknité, lúčovite usporiadané, martit (pseudomorfóza hematitu po magnetite) a iné. Medzi najkrajšie odrody patri železná sľuda (spekularit) zložená z čiernych šupiniek kryštalického hematitu.

Hematit je veľmi rozšírený minerál v rozličných typoch ložísk a v horninách. Vzniká rozličným spôsobom. Magmaticky, kontaktne — metasomaticky (martitizáciou), sedimentárne, ako produkt vulkanických exhalácií, pri regionálnej metamorfóze i hydrotermálne. Hydrotermálne vznikol spolu so sideritom, v ktorom tvorí hniezda (ložiská Slovenského rudohoria). Napríklad na ložisku Rudňany je najmladšou súčasťou sideritovej asociácie, kde utvára hlavne nepravidelné žilné a hniezdovité prúžky na rozhraní dvoch prúžkov sideritu. Obzvlášť pekné sú tu veľmi sprehýbané plochy, tektonické zrkadlá, vzniknuté početnými mladšími pohybmi v priestore žíl. Vzácnejšie sa tu vyskytuje v podobe lebníkov. Tabuľkovitý agregát hematitu je známy napríklad aj z Donovalov.

Hematit je častým minerálom v rozličnom prostredí a na rozličných typoch ložísk. Zväčša však vo forme zrnitých más, žiliek a podobne. Jeho vzácnosť začína stúpať až v prípadoch, keď vytvára samostatné kryštáliky. Už pri veľkosti tabuliek hematitu vyše 2 cm možno jeho výskyt hodnotiť ako zriedkavý. Spekularit, ako odroda hematitu, vyskytuje sa podstatne častejšie a nezriedka i vo veľkých tabuľkách. Za vzácne možno považovať vzorky s plochou viac ako 100 cm''. Takéto vzorky majú popri odborne dokumentárnej hodnote aj významnú funkciu v expozíciách ako mohutné, tvarovo dominujúce exponáty.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972