Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Vršatec
zdroj:
Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané
31.12.2005

Chránené územie predstavuje morfologicky výrazný úsek bradlového pásma v pohorí Biele Karpaty, západne od obce Vršatecké Podhradie.

Územie Vršatca patrí k bradlovému pásmu a predstavuje jeden z jeho najcharakteristickejších úsekov. Vo vršateckom úseku je zastúpená séria czorsztýnska a kysucká. V czorsztýnskej sérii vystupujú škvrnité sliene žltkastej farby s bohatou faunou patriace vyššiemu liasu, ďalej spodnodogerské piesčité sliene, známe ako opalinové vrstvy a ílovité bridlice s konkréciami pelosideritov, známe ako murchisoniové vrstvy. Stredný doger je budovaný krinoidovými vápencami s rohovcami a červenými krinoidovými vápencami, vrchný doger - malm tvoria červené hľuznaté vápence, tzv. czorsztýnske, často s otlačkami schránok amonitov, vrchný malm až spodná krieda je zastúpená svetlými, ružovými celistvými vápencami, známymi tiež ako rogoznické vrstvy (budujú morfologicky najmarkantnejšie bradlá). Z ďalšieho stratigrafického sledu je známy už len alb zastúpený svetločervenými slieňmi. Z kysuckej série najstarším členom sú posidóniové vrstvy sp. dogeru, vrchný doger - spodný malm je zastúpený červenými, zelenými a sivými radioláriovými jaspismi, miestami s vložkami pestrých bridlíc, stredný malm tvorí tenká poloha červených hľuznatých vápencov. Najvyšší malm — spodnú kriedu tvoria svetlé vápence a škvrnité vápence s rohovcami s bohatou faunou, strednú kriedu tvoria sivé fialkovasté a žltkasté sliene a vrchná krieda je zastúpená pestrými slieňami, slienitými vápencami a zlepencami s exotickými valúnmi.


Vršatec

Morfológia bradlového pásma poskytuje klasické príklady pre bradlá, t. j. tvary ostro vystupujúce nad okolitý terén. Jednotlivé bradlá majú tvar selektívnou eróziou vypreparovaných vápencových šošoviek alebo blokov. Tektonika bradlového pásma je zložitá a charakteristické pre ňu je strmé vztýčenie až prekotenie vrstiev.

Ochrana územia v kategórii chránený prírodný výtvor, bola vyhlásená v roku 1970 (102,70ha). Popri krajinnej dominantnosti morfológie inštruktívnu i vedeckú hodnotu majú aj geologické odkryvy, nezriedka aj s početnými nálezmi paleontologických zvyškov.

Vršatecká skupina bradlového pásma, po menších prerušeniach, vzniknutých odnosom menej odolných čienov vrstevných sledov bradlového pásma, pokračuje ďalšími chránenými bradlami: CHPV Bradlo v Červenom Kameni (1969, 28,17 ha), CHPV Lednické bradlo (1969, 21,53 ha). Obe sú rovnako významné krajinné dominanty. Pri obci Mikušovce, vo vrstevnom slede CHPV Skalice (1969, 1,06 ha) vyskytujú sa polohy sedimentámeho mangánu. Pri prieskume došlo k narušeniu pôvodnej morfológie bradla, ale aj k inštruktivnejšiemu odkrytiu jednotlivých stratigrafických členov. Podobný charakter majú aj bradlá na východnom Slovensku pri obciach Jarabiná a Litmanová, rov-nako ako CHPV Krasín (1970, 26,42 ha) pri Dolnej Súči v Bielych Karpatoch, ako aj rad iných.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972