Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Markušovský skalný hríb
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 8.1.2006

Chránený objekt leži V od obce Markušovce v Hornádskej kotline. Geologicky je územie budované vnútrokarpatským paleogénom. Jeho bázu tvoria zlepence. Zrnitostné pomery zlepencov sa často menia, od balvanitých až po drobnozrnné. Zlepence transgredovali na podložné triasové vápence, pričom vyplnili aj nerovnosti podkladu. Medzi okruhliakmi dominujúcou horninou sú podložné svetlé vápence rozličného stupňa opracovania. Menej sa vyskytujú úlomky fylitov a zelených bridlíc.

Podmienkou utvorenia osobitého príkladu hríbovitého útvaru je petrografická rozdielnosť podložnej časti, z ktorej je utvorená ,,noha", a vrcholovej časti. Kým spodné časti tvorí hrubozrnný, typický zlepenec, mechanicky menej odolný, vrchná časť má pieskovcový charakter s väčšou súdržnosťou. Na formovaní sa však uplatnili i procesy riečnej erózie rieky Hornád, nad ktorej pravým brehom sa skalný hríb vypína, a čiastočne i veterná erózia. Tento proces nerovnomerného zvetrávania vytvoril jav skutočne zriedkavý. Je vysoký viac ako 8 metrov a je situovaný do okraja zlepencovej skalnej stráne. Je sprístupnený náučným chodníkom. Markušovský skalný hríb (1976, 7,16 ha) je nepochybne najznámejši slovenský hríbovitý skalný útvar.

Markušovský hríb

Zo slovenských lokalít poznáme aj ďalšie hríbovité útvary v rozmanitých horninových typoch, v dôsledku čoho je aj ich tvarová rozdielnosť. V zlepencov Špr Súľovské skaly sa nachádza hribovitý tvar Smrček (Zvon), na úpäti Mnícha pri Liskovej je známy CHPV Skalná päsť (1971, 15 m2),v Gaderskej doline pod Kozou skalou (pripravovaná ŠPR) je krásny hríbovitý útvar v dolomitoch, pri Slovenskej Ľupči v karbonatických zlepencov je celé zoskupenie hríbovitých tvarov, zväčša však s pomerne hrubou základňou.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972