Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Oravský Podzámok – hradné bralo
zdroj:
Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané:
20.1.2006

Výrazné bradlo nad tokom rieky Orava v Oravskom Podzámku, na vrchole ktorého bol postavený Oravský hrad. Orograficky patrí do Oravskej vrchoviny. Po geologickej stránke predstavuje bradlo zložené z jurských a spodnokriedových hornín, najmä vápencov. Vrásnením boli vytrhnuté kryhy jurských vápencov vhnetené do vrchnokhedových slienitých usadenín. Jadro pôvodnej synklinály tvorili svetlolavicovité vápence vrchnej jury - spodnej kriedy (titón-neokóm). V ich podloží, na oboch okrajoch synklinály, vidieť červenkasté a zelenkasté radiolarity malmu. Táto poloha je v južnom krídle pretrhnutá a priamo pod vápencami titónu-neokómu je súvrstvie liasu, tvorené prevažne škvrnitými vápencami s hojnými amonitmi.

Rovnako ako temer pri všetkých bradlách sa na formovaní ich krajinne dominantnej morfológie uplatňovali procesy selektívnej erózie, ktoré zvýraznili pevné vápencové členy a odtransportovali okolité slienité, kriedové členy. Ďalšie procesy domodelovania vykonala erózna činnosť rieky Oravy a procesy denudácie. Stavebnou činnosťou pri výstavbe hradu došlo k pochopiteľnému zásahu do modelácie, obzvlášť zo západnej strany bradla. Impozantné skalné bralo nad riekou Orava, vo vrcholovej časti s pristavaným areálom národnej kultúrnej pamiatky Oravského hradu, bolo za chránený prírodný výtvor vyhlásené v roku 1974 (3,62 ha). Dominantnosť morfológie selektívne zvýraznených najpevnejších členov bradlového pásma, krajinotvorná funkcia objektu i ukážka prevrásnených stratigrafických členov sú najvýznamnejšie hodnoty tohto objektu.

Podobné príklady bradiel morfologicky sa uplatňujúcich v krajine možno vidieť prakticky po celom úseku bradlového pásma, aj keď s radom osobitostí v stratigrafii, litológii či morfologickom vývoji. Medzi chránenými územiami bradlového pásma na Orave môžeme spomenúť CHPV Bielska skala pri Podbieli (1974, 33,50 ha) s niektorými osobitosťami v stratigrafickom vývoji, ale aj významnou biologickou zložkou.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972