Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pezinok - mineralógia a ložisková geológia
zdroj: www.permonik.host.sk
pridané: 27.1.2006

Antimonitová mineralizácia (Pezinok - Kolársky, Pernek)

PRIMÁRNE MINERÁLY

albit, ankerit, antimón 1, 2, antimonit,  aragonit, arzenopyrit, baryt, berhierit, bizmut, bizmutinit,   boulangerit?, dolomit, galenit, garavelit, glaukodot?, grafit, gudmundit 1, chalkopyrit, jamesonit, kalcit, kermezit 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7,  kremeň, lölingit, markazit, muskovit - fuchsit, sericit, pyrit, pyrotín, rutil,  sfalerit, scheelit?, tetraedrit, valentinit 1, 2, 3, zlato

SEKUNDÁRNE MINERÁLY

alofán, azurit, cervantit, destinezit, goethit, halloyzit, hematit, hydrargyrum?, chapmanit, jarosit, kaolinit, kermezit, limonit, malachit, opály - hyalit, senarmontit 1, schafarzikit 1, siderit, skorodit, slávikit, stibiokonit, valentinit

Ložiskovo-geologická charakteristika

Je to najvýznamnejší typ hydrotermálnej mineralizácie v Malých Karpatoch. Ložiská sú situované v produktívnej zóne pezinsko - perneckého kryštalinika, uprostred kryštalických bridlíc (amfibolity, aktinolitické bridlice, grafitické bridlice, ruly) so žilnými telesami granitoidov. Na ložisku Pezinok - pod Kolárskym sa zrudnenie viaže na mohutnú poruchovú zónu, resp. šošovku detailne zvrásnených grafitických bridlíc a grafiticko - sericitických fylitov, ojedinele vystupuje aj v granitoidoch. Rudonosná šošovka SZ - JV smeru so sklonom 60 - 90^° na SV ako aj JV. Zrudnenie je nepravidelne vyvinuté v podobe impregnácií, hniezd, náletov a krátkych žiliek. Celá zóna má mocnosť 50 - 70 m s náznakmi zrudnenia v dĺžke do 1 km. Okolné horniny sú hydrotermálne premenené. Okrem hlavnej mineralizovanej poruchovej zóny sa v jej podloží zistilo horizontálne uložené a tektonicky na bloky rozbité rudné teleso mocnosti 3,5 - 8,2 m.

Mineralizácia prebiehala v troch prínosových periódach a to:

1. kremenno - pyritovo - arzenopyritovej
2. antimonitovo - karbonátovo - kremennej
3. antimonitovo - kermezitovej

Niektorý autori uvažujú o štyroch periódach Cambel, 1959 in Andráš, 1983:

1. kremenno - arzenopyritovej
2. kremenno - pyritovo - arzenopyritovej
3. kremenno - karbonátovo - antimonitovo -  kermezitovej
4. antimonitovo - kermezitovej

Zaujímavosťou sú obsahy Au - zlata v rudách. Tieto sú viazané na pyrit, arzenopyrit, gudmundit a čierny kremeň.

Mineralizácia je nízkotermálna resp. epitermálna, teletermálna a geneticky pravdepodobne závislá od intruzívnej činnosti granitovej magmy a s ňou spätej metamorfnej a hydrotermálnej aktivity počas varískeho plutonizmu.

Z mineralogického hľadiska je ložisko svetoznáme najmä výskytom Sb - oxidov kermezitu a valentinitu. Kermezit vytvára veľmi pekné ihličkovité 4 - 5 cm ojedinele až do 14 cm veľké xx zoskupené do nádherných hviezdicovitých, radiálne lúčovitých a ružicovitých agregátov vínovočervenej farby, ktoré sú pýchou múzeí na celom svete. Valentinit tvorí ihličkovité, stĺpčekovité xx niekoľko cm dlhé zoskupené  do radiálne lúčovitých a ružicovitých agregátov bielej až svetlosivej farby.

Kyzová /pyritová/ mineralizácia (Pernek - Krížnica - Jahodnisko, Pezinok - Ferdinand - Karol, Čmele, Rýhová, Augustín, Rybníček)

PRIMÁRNE MINERÁLY

V, Cr granát - goldmanit, grafit, chalkopyrit, karbonáty, kremeň, magnetit, markazit, pentlandit, pyrit, pyrotín, sfalerit, uraninit

SEKUNDÁRNE MINERÁLY

chlority, limonit, opál - hyalit, siderit, sírany

Ložiskovo-geologická charakteristika

Akumulácie rúd sa viažu na mocnejšie polohy grafitických bridlíc a grafitických fylitov, vystupujúcich v zónach aktinolitických bridlíc alebo amfibolitov spodnopaleozoického veku. Ložiská sú situované v produktívnej zóne pezinsko - perneckého kryštalinika. Generálny smer všetkých ložísk je SZ - JV. Mineralizácia je monotónna tvorená hlavne pyritom, menej pyrotínom, akcesoricky chalkopyritom, sfaleritom. Na ložiskách bolo vyčlenených niekoľko typov rúd a to: grafitovo - kremenno - sulfidické, kremenno - sulfidické, amfibolicko - sulfidické.

Literatúra

Problémy genézy antimónového a zlatého zrudnenia na ložisku Pezinok, Peter Andráš, Dizertačná práca, 1983,
Topografická mineralógia 1, 2, M. Koděra et al., Veda vydavateľstvo SAV, 1990

permonik.host.sk