Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Rochovica - národná prírodná rezervácia
zdroj:
Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané
5.2.2006

Územie sa nachádza na pravom brehu rieky Kysuca, medzi obcami Rudinka, Vranie a Brodno, na rozhraní Kysuckých vrchov a Javorníkov. Geologicky patri územie k bradlovému pásmu a prierez utvorený riekou Kysuca je významným geologickým a stratigrafickým profilom. Nachádzame tu kysuckú sériu bradlového pásma, tvorenú súvrstviami jury a kriedy. Celý vrstevný sled je tu tektonicky prevrátený.

Stratigrafický sled profilu sa začína tmavými bridlicami, striedajúcimi sa so slienitými, spongiovými a krinoidovými vápencami veku aalen-spodný kalov a hojným zastúpením skameneliny Posidonia alpina (Gras.). Vrchný kalov a oxford zastupujú zelené, sivé a červené radiolarity a radiolaritové vápence. Nadložné vápence kimeridžu majú charakter hľuznatých vápencov červenkastej farby s hojnými nálezmi aptychov (viečok amonitov). Sú odkryté aj s nasledujúcim súvrstvím v opustenom kameňolome. Stratigrafické rozpätie titón — apt je charakteristické pozvoľným prechodom svetlých vápencov typu ,,biancone" do lavicovitých, slienitých až škvrnitých vápencov s rohovcami, miestami i so súvislejšími polohami. Albské súvrstvia lavicovitých, výrazne škvrnitých vápencov striedajúcich sa so slienitými bridlicami zelenej, sivej a hnedej farby s bohatým zastúpenim forarninifer (dierkovcov — až 80 % hmoty vá-pencov) nazývajú sa rudinskými vrstvami. V ich nadloží sú zelené, často škvrnité bridlice s bohatou mikrofaunou veku najvyšší alb — spodný cenoman. Vrchný cenoman tvoria tzv. globotrunkánové sliene, ktoré sa označujú ako ľalinecké vrstvy.


Rochovica

Súéasťou komplexnej ochrany v ŠPR Rochovica (1972, 31,58 ha) je morfológia bradlových tvrdošov, selektívne zvýraznených v krajine na veľmi citlivom mieste vstupu na Kysuce, s ukážkami vnútornej stavby bradla, zložitými pochodmi intenzívne prevrásneného. Geologický profil kysuckou sériou bradlového pásma, nachádzajúci sa prevažne na pravom brehu Kysuce. bol vyhlásený ako samostatný CHPV Kysucká brána (1973). Geologický profil patrí medzi veľmi často navštevované geologické exkurzné zastávky. Vynikajú v ňom detailne zvrásnené lavicovité vápence titónu a neokómu.

Z ďalších významných NPR v bradlovom pásme možno spomenúť Brodnianku (1972, 25,94 ha), ležiacu na opačnom brehu rieky Kysuca a spolu s Rochovicou dotvárajúcu morfologicky komplex Kysuckej brány. NPR Manínska tiesňava (1967, 117,63 ha) poskytuje ukážku hlbokozarezaného kaňonovitého údolia v typovo odlišnej bradlovej sérii — maninskej, NPR Pieniny—Prielom Dunajca (pozri 1/2) a rad chránených prírodných výtvorov, napríklad Kostolecká tiesňava (1970, 37,34 ha), Hradné bralo v Oravskom Podzámku, Jarabinský prielom, Krasin (1972, 26,42 ha) a iné.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972