Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Krížna - pripravovaná prírodná rezervácia
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 14.2.2006

Krížna (1574 m) je druhý najvyšší vrchol hrebeňa Veľkej Fatry a rozkladá sa v JV ukončení Gaderskej a Blatnickej doliny.

Budujú ju spodnokriedové vápence mnoho stometrovej mocnosti. Stratigraficky v nich možno vyčleniť tri oddiely: spodný oddiel tvoria niekoľko metrov hrubé, žltkasté, lavicovité, prípadne doskovité vápence (kalpionelové, titónskeho veku), niekde i čiastočne slienité. Titón bez výraznejšej hranice prechádza do hrubého spodnokriedového komplexu doskovitých, zriedka i lavicovitých sivých slienitých vápencov s polohami slieňov a slienitých bridlíc. Súborne sa nazývajú neokómom.

Hladko modelované svahy Krížnej

Neokom buduje hlavný hrebeň od Kráľovej studne, cez Krížnu až po Ploskú. Postranné hrebene a doliny sú prevažne z triasových vápencov a dolomitov chočského príkrovu (resp. podľa novšej terminológie štureckého príkrovu). Na západnom okraji masívu Krížnej, na Rovniach, vystupuje spod kriedových vápencov i erózne okno starších usadenín križnianskeho príkrovu s významným profilom adnetských vápencov toarku — červených hľuznatých vápencov s bohatou amonitovou faunou.

Morfologická tvárnosť kriedových slienitých vápencov neokómu je jedným z výrazných reliéfnych fenoménov hrebeňa Veľkej Fatry. Hladká modelácia hrebeňa hôľneho charakteru dominuje nielen na vlastnej Krížnej, ale aj na Ostredku, Ploskej a podobne. Iba po okrajoch útržky triasových vápencových a dolomitických blokov (tektonické trosky chočského príkrovu), akoby plávajúcich na neokóme, spestrujú túto základnú morfologickú črtu. Lavínové žFaby a nastupujúce erózne ryhy len naznačujú očakávanú dynamiku rozčleňovania masívu.

Územie je síce súčasťou CHKO Veľká Fatra, avšak s ohľadom na významné biologické hodnoty navrhuje sa za štátnu prírodnú rezerváciu. Z hľadiska geologickej stavby je to územie významné tým, že názov vrcholu poskytol názov jednému z najvýznamnejších príkrovov v karpatskej sústave — križnianskemu. Kontrast mäkkej modelácie kriedových slienitých vápencov križnianskeho príkrovu voči troskám chočského príkrovu, ležiaceho v tektonickej pozícii na ňom, býva často mimoriadne vedecky inštruktívny a esteticky pôsobivý. V oblasti Krížnej sú to najmä úseky pri Kráľovej studni a Majerovej skale.

Podobný geologický a morfologický charakter možno sledovať i v ďalších chránených územiach, napríklad Rozsutce (pozri 1/3), NPR Kľak (1965, 85,71 ha), najmä v kontraste voči Reváňu, NPR Čierny Kameň (1964, 34,40 ha) v kontraste k Ploskej a na rade ďalších území.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972