Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Kras a jaskyne Slovenska
zdroj: speleobratislava.host.sk,
autor: Roman Lehotský
pridané:
19.2.2005

Na Slovensku zaberajú krasové územia vyše 2 700 km2. Zdokumentovať sa tu doteraz podarilo vyše 4 100 jaskýň. Uveďme si stručne aspoň tie najvýznamnejšie krasové územia.

Malé Karpaty - Hlavnými krasovými oblasťami sú kras Borinský, Plavecký, Smolenický, Dobrovodský a Čachtický. Nachádza sa tu najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku - Plavecká jaskyňa. Je tu aj jediná v súčasnosti sprístupnená jaskyňa západného Slovenska - jaskyňa Driny.

Biele Karpaty - Pomerne vzácnym výskytom jaskýň v bradlovom pásme je Landrovská jaskyňa dlhá takmer 300 m.

Strážovské vrchy - Jaskyne sú tu vytvorené vo vápencoch, dolomitoch a zlepencoch. Medzi hlavné oblasti zaraďujeme kras Mojtínsky, Slatinský a zlepencový kras Súľovských vrchov (Malá a Veľká Temná jaskyňa). Medzi známejšie jaskyne patria Mojtínska priepastná jaskyňa (hĺbka 104 m) a Jaskyňa na Rúbani (dĺžka vyše 500 m, hĺbka 92 m).

Chočské vrchy - Najznámejšími krasovými lokalitami tu sú istotne tiesňavy v Prosieckej a Kvačianskej doline s menšími jaskyňami, ponormi a vyvieračkami. V blízkosti Chočských vrchov sa nachádza aj Liskovská jaskyňa.

Veľká Fatra - Najvýznamnejšími oblasťami je Harmanecký a Blatnický kras. Z povrchových foriem spomeňme Gaderskú dolinu. Najznámejšou je Harmanecká jaskyňa a Suchá jaskyňa č. 1 dlhá 1541 m.

Nízke Tatry - Svetoznámou je tu Demänovská dolina s riečkou Demänovka. Jaskynný systém Pustá jaskyňa - Demänovská jaskyňa Slobody - Demänovská ľadová jaskyňa - Demänovská jaskyňa Mieru a niektoré ďalšie jaskyne spolu vytvárajú takmer 31 km dlhú sústavu chodieb a dómov. V Nízkych Tatrách sa nachádza aj naša najhlbšia jaskyňa na Slovensku, Starý hrad, hlboká 432 m. Spomeňme aj Javorovú priepasť dlhú 2,2 km a hlbokú 313 m a vyše 5 km dlhú Jaskyňu v Záskočí. Z novších objavov je to vyše 16 km dlhá jaskyňa Mŕtvych netopierov.

Západné Tatry - Ide o najrozsiahlejšiu oblasť vysokohorského krasu. Uveďme aspoň Brestovskú jaskyňu, priepasti Zadný úplaz a Veľkú Kresanicu.

Vysoké Tatry - Významnejšie a veľmi perspektívne jaskyniarske lokality sú viazané na Javorovú dolinu. Najznámejšou je jaskyňa Javorinka, dlhá 7 km a hlboká 360 m.

Belianske Tatry - Najznámejšou jaskyňou je tu istotne sprístupnená Belianska jaskyňa.

Pieniny - Najdlhšou jaskyňou je v Haligovských skalách jaskyňa Aksamitka.

Spišsko-gemerský kras, do ktorého patrí územie Muránskej planiny a Slovenského raja. Charakteristické pre Slovenský raj sú tiesňavy a najznámejšími jaskyňami Dobšinská ľadová jaskyňa a Stratenská jaskyňa, ktorá tvorí spolu s jaskyňou Psie diery jaskynný systém dlhý 21,7 km a hlboký 194 m. V Stratenskej jaskyni je zároveň aj najväčší podzemný priestor na Slovensku - Rozprávkový dóm s objemom vyše 79 000 m3. Na Muránskej planine sú významnými jaskyne Homola a Bobačka. Mimoriadne výnimočnou je aj Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Slovenský kras - Je to naše najvýznamnejšie krasové územie s rozlohou 800 km2 s najväčším počtom známych jaskýň. Jeho pokračovaním je na maďarskej strane Aggtelecký kras. Celé toto územie je pokryté závrtmi, priepasťami, vyvieračkami a ponormi. Najhlbšími jaskyňami a priepasťami sú tu Jaskyňa Skalistého potoka (- 295 m), Kunia priepasť (- 203 m), Čertova priepasť (- 186 m) a priepasť Brázda (- 181 m). Zo sprístupnených jaskýň sú to jaskyne Jasovská, Gombasecká a Domica, ktorá má spolu so svojím pokračovaním jaskyňou Baradla dĺžku 20 km. Nesmieme zabudnúť aj na Krásnohorskú jaskyňu s najväčším stalagmitom vysokým až 32,6 m. Turisticky atraktívna je aj Silická ľadnica dlhá 1100 m. Pre verejnosť je prístupná len jej vchodová časť.

Na Slovensku máme v súčasnosti prevádzkovaných 12 sprístupnených jaskýň. V dvoch jaskyniach (Jaskyňa mŕtvych netopierov, Krásnohorská jaskyňa) je povolená sprievodcovská činnosť.

Belianska jaskyňa

Jaskyňa sa nachádza vo východnej časti Belianskych Tatier. Dostaneme sa k nej z Tatranskej Kotliny po trase náučného chodníka. Jaskyňa je 2350 m dlhá s výškovým rozpätím 160 m. Dĺžka prehliadkovej trasy je 1370 m.

Jaskynné priestory vznikli v tmavosivých gutensteinských vápencoch presakovaním vody z topiaceho sa snehu a z dažďových zrážok. V jaskyni sa nachádza bohatá sintrová výzdoba a jazierka (napr. v Zbojníckej komore, Klenotnici a inde). Veľký podzemný priestor vytvára Hudobnú sieň, kde sa príležitostne konajú hudobné koncerty.

Beliansku jaskyňu poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia. Potom sa jej však dlhší čas nevenovala žiadna pozornosť. V roku 1881 do jaskyne vstúpili J. Husz a J. Britz, a už rok na to bola jaskyňa sprístupnená. V roku 1896 bolo do nej zavedené elektrické osvetlenie. V 30. rokoch tohto storočia tu boli uskutočnené pokusy o zaľadnenie spodných častí jaskyne uzavretím dolného vchodu. Nakoľko dochádzalo k poškodzovaniu pôvodnej kvapľovej výzdoby, boli tieto pokusy ukončené.

Bystrianska jaskyňa

Jaskyňa sa nachádza na južnej strane Nízkych Tatier pri obci Bystrá. Jaskyňa je dlhá vyše 1 km s výškovým rozpätím 92 m. Dĺžka prehliadkovej trasy je 545 m. Od roku 1972 sa využíva aj na speleoterapiu - liečenie horných ciest dýchacích.

Bystrianska jaskyňa vznikla vo vápencoch s vložkami rohovcov a polohami dolomitov. Vymodelovaná bola potokom Bystrianka, ktorý v súčasnosti preteká jaskyňou iba v jej najnižších častiach. Chodby sú úzke, puklinové, prevažne riečneho charakteru. Časť priestorov vznikla aj rútením (napr. Peklo). Z kvapľovej výzdoby sú najčastejšie zastúpené sintrové záclony.

Bystriansku jaskyňu, ktorej vchod bol známy od nepamäti, objavili v roku 1923 J. Kovalčík a E. Laubert. Ďalšie objavy sa uskutočnili neskôr cez priepasť Peklo. Po posledných úpravách je sprístupnená od roku 1968.

Demänovská jaskyňa Slobody

Demänovská jaskyňa Slobody sa nachádza na území Národného parku Nízke Tatry v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Dĺžka jaskyne je 8126 m, pričom dĺžka prehliadkovej trasy dosahuje 1145 m – malý okruh a 2150 m – veľký okruh.

Jaskyňou preteká podzemný tok riečky Demänovky, ktorá jaskyňu vytvorila. Do podzemia sa ponára na Lúčkach a na povrch vyviera jaskyňou Vyvieranie. Jaskyňa je vytvorená v tmavosivých guttensteinských vápencoch. Riečne modelované oválne chodby sú miestami rozšírené rútením. Nachádzajú sa tu aj veľké priestranné siene a dómy. Zo sintrovej výzdoby sú tu zastúpené sintrové lekná i rôzne ďalšie jazerné formy a excentrické stalaktity. Miestami prevládajú mohutné sintrové vodopády, stalagnáty a čiastočne aj mäkký sinter.

V jaskyni sa našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus).

Jaskyňa bola objavená A. Králom v roku 1921. Rok na to sa začali sprístupňovacie práce vyrazením nového vchodu a inštalácia provizórneho elektrického osvetlenia. Postupne sa darilo pokračovať v ďalších objavoch. V roku 1951 sa pod vedením A. Droppu jaskyňa prepojila s Pustou jaskyňou. Speleopotápačský prieskum dokázal spojenie jaskyne s jaskyňou Vyvieranie v roku 1983. Na začiatku roku 1987 sa dosiahlo prirodzené spojenie jaskyne s Demänovskou jaskyňou mieru.

Demänovská ľadová jaskyňa

Demänovská ľadová jaskyňa sa nachádza na území Národného parku Nízke Tatry v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Južne od nej sa nachádza Demänovská jaskyňa Slobody. Dĺžka jaskyne je 1750 m. Dĺžka prehliadkového okruhu je spolu 850 m s 48-metrovým prevýšením. Teplota vzduchu v zaľadnených častiach je okolo 0 °C a v nezaľadnených sa pohybuje od 1,3 do 5,7 °C.

Jaskyňa bola vytvorená v gutensteinských vápencoch ponorným tokom riečky Demänovky. Ľadová výplň sa nachádza v spodných častiach jaskyne, najmä v Kmeťovom dóme. Je zastúpená podlahovým ľadom, ľadovými stĺpmi, stalaktitmi i stalagmitmi.

Jaskyňa je známa nálezmi kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus).

Jaskyňa bola známa od nepamäti. Prvá písomná zmienka o nej pochádza už z roku 1229. V rokoch 1719–1723 v nej vykonával výskumy G. Buchholtz ml. a jaskyňu zameral. Pozdĺžny rez jaskyne vyhotovil S. Mikovíni a publikovaný bol v diele M. Bela z roku 1723. Sprístupnila sa v 80-tych rokoch minulého storočia. Po objavení a sprístupnení Demänovskej jaskyne Slobody však záujem o Demänovskú ľadovú jaskyňu upadol, tak ako aj o najstaršiu sprístupnenú jaskyňu na Slovensku – Plaveckú jaskyňu v Malých Karpatoch. V roku 1952 bola z Jazernej chodby objavená Demänovská jaskyňa mieru.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Jaskyňa sa nachádza v Národnom parku Slovenský raj v Národnej prírodnej rezervácii Stratená. Jej vchod je v nadmorskej výške 969 m. Dobšinská ľadová jaskyňa je dlhá 1232 m. Dĺžka prehliadkového okruhu je 515 m s výškovým rozpätím 112 m. Teplota vzduchu v zaľadnených častiach jaskyne sa pohybuje od -3,9 do +0,2 °C.

Jaskyňa bola vymodelovaná v svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch bývalým ponorným tokom Hnilca. Je súčasťou jaskynného systému Stratenskej jaskyne. Vznik ľadu v jaskyni bol podmienený zrútením podzemných priestorov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou. Jaskyňa tak získala vrecovitý charakter, kde sa začal hromadiť studený vzduch. Ľadová výplň je zastúpená podlahovým ľadom, ľadopádmi, ľadovými stalagmitmi a stĺpmi. Zaľadnená je plocha 9772 m2 a objem ľadu predstavuje spolu 110 132 m3. Hrúbka ľadu dosahuje miestami až 26,5 m. Zaľadnenú časť tvorí napr. Veľká a Malá sieň a Ruffíniho koridor. Pre podlahový ľad je charakteristická jeho zreteľná vrstevnatosť. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Časť jaskyne je aj nezaľadnená.

Vchod do Dobšinskej ľadovej jaskyne bol známy pod názvom Ľadová diera od nepamäti. Jaskyňu objavil E. Ruffíny so spolupracovníkmi v roku 1870. Už rok na to bola sprístupnená a začali sa v nej vykonávať klimatické pozorovania. V roku 1887 sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.

Domica

Jaskyňa Domica sa nachádza v Národnom parku Slovenský kras na okraji Silickej planiny, neďaleko obce Plešivec a štátnej hranice s Maďarskou republikou. Jaskyňa má dĺžku 5080 m. Spolu s jaskyňou Baradla v Maďarsku je súčasťou jaskynného systému s celkovou dĺžkou približne 25 km, z čoho sa jedna štvrtina nachádza na území Slovenska. Prehliadkový okruh je 1560 m dlhý a jeho súčasťou je aj 140 metrová plavba loďkou.

Jaskyňa bola vytvorená v svetlých wettersteinských vápencoch koróziou a eróziou podzemnej riečky Styx a Domického potoka. Prevládajú horizontálne chodby (napr. Panenská chodba, Diamantová plavba). Súčasťou jaskyne sú aj väčšie dómy (napr. Majkov dóm a Dóm indických pagôd). Z jaskynnej výzdoby sú predovšetkým zastúpené pre túto jaskyňu charakteristické štíty, bubny, kaskádové jazierka (napr. Rímske kúpele) a pagodovité stalagmity.

Jaskyňa Domica je najvýznamnejším jaskynným náleziskom bukovohorskej kultúry (mladšia doba kamenná, 4000 rokov pred n. l.). Podarilo sa tu zrekonštruovať vyše 200 nádob z črepov a zdokumentovať výrobu sekier v jaskyni. Zachovali sa tu aj kresby uhľom. Nájdený tu bol aj najstarší kostený hrebeň v Európe. Známe sú nálezy kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Zaznamenaných tu bolo až 16 druhov netopierov. Prevláda podkovár južný (Rhinolophus euryale), ktorý tu tvorí 1000-2000-člennú kolóniu. Netopierí trus - guáno rozpúšťa kvapľovú výzdobu a vytvára tzv. guánové hrnce.

Starý vchod do Domice bol známy oddávna. V roku 1926 prenikol do jaskyne J. Majko 15 m hlbokou priepasťou. Neskôr sa podarilo na maďarskej strane prekonať vodné sifóny a spojiť tým Domicu s jaskyňou Baradla. V roku 1932 bola jaskyňa sprístupnená a elektrifikovaná. Zároveň sa pre návštevníkov prehradením riečky Styx vytvorila možnosť podzemnej plavby. Od roku 1938 do konca 2. svetovej vojny sa stala Domica súčasťou maďarského územia. Pre verejnosť je sprístupnená od roku 1946.

Driny

Jaskyňa Driny sa nachádza v Smolenickom krase na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty v blízkosti obce Smolenice. Je dlhá 680 m. Prehliadkový okruh dosahuje 450 m.

Jaskyňa bola vytvorená v slienitých vápencoch koróziou atmosférických vôd, čím sa líši od ostatných sprístupnených jaskýň na Slovensku, ktoré sú riečneho pôvodu. Väčšina priestorov je tvorená úzkymi puklinovými chodbami (napr. Beňovského chodba a Chodba spolupracovníkov) a sieňami (napr. Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti). Z kvapľovej výzdoby sú pre jaskyňu charakteristické sintrové záclony so zúbkovitým okrajom (napr. Slonie uši), sintrové vodopády, pagodovité stalagmity a jazierka.

Jaskyňa bola objavená v roku 1929 J. Baničom (bratom vynálezcu padáka) a I. Vajsábelom. Časť jaskyne bola sprístupnená už v roku 1935. Postupným vyrazením dvoch štôlní sa v jaskyni vytvoril prehliadkový okruh.

Gombasecká jaskyňa

Gombasecká jaskyňa sa nachádza na okraji Silickej planiny v národnom parku Slovenský kras. Jej vchod leží v nadmorskej výške 250 m. Jaskyňa je dlhá 1525 m. Dĺžka prehliadkovej trasy je 530 m.

Jaskyňou preteká Čierny potok, ktorý priteká zo Silickej ľadnice a vyviera na povrch Čiernou vyvieračkou neďaleko od vchodu do Gombaseckej jaskyne. Je vymodelovaná v svetlých wettersteinských vápencoch koróziou a eróziou Čierneho potoka. Tvoria ju riečne chodby (napr. Kaňon) a siene (napr. Mramorová a Herényiho sieň). Z kvapľovej výzdoby sú tu okrem bežných foriem sintrov charakteristické tenké sintrové stalaktity – brčká, miestami dlhé až 3 m.

Jaskyňa bola objavená skupinou dobrovoľných jaskyniarov v roku 1951, ktorí sa do jaskyne dostali cez Čiernu vyvieračku. Jaskyňu pre verejnosť sprístupnili v roku 1955.

Harmanecká jaskyňa

Harmanecká jaskyňa sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra. Ku vchodu vedie náučný chodník. Jaskyňa má dĺžku 2763 m s výškovým rozpätím 75 m. Dĺžka prehliadkového okruhu 1020 m.

Jaskyňa bola vytvorená v gutensteinských vápencoch. Riečne chodby (napr. Riečisko a Nánosová chodba) boli dotvárané rútením za vzniku veľkých dómov (napr. Vstupný dóm a Gotický dóm). Pre jaskyňu je charakteristická prítomnosť mäkkého sintra a mohutnejšie pagodovité stalagmity (výška až 12 m).

V jaskyni zimuje kolónia netopiera obyčajného (Myotis myotis) v počte okolo 1000 jedincov.

Vstupná časť Harmaneckej jaskyne, ktorá sa volala Izbica, bola známa oddávna. Do jaskyne ako prvý prenikol v roku 1932 M. Bacúrik. Jaskyňa je pre verejnosť sprístupnená od roku 1950.

Jasovská jaskyňa

Jasovská jaskyňa sa nachádza na území Národného parku Slovenský kras pri obci Jasov. Jaskyňa je dlhá 2811 m. Prehliadková trasa je dlhá 720 m.

Vznikla ponornými vodami rieky Bodvy v gutensteinských dolomitoch a steinalmských vápencoch. Tvoria ju siene (napr. Medvedia sieň), dómy (napr. Dóm netopierov) a riečne chodby (napr. Hlinená chodba) so zachovanými stropnými riečnymi korytami. V jaskyni je bohato zastúpená kvapľová výzdoba. Časť jaskyne býva sezónne zaplavená.

V jaskyni boli zdokumentované nálezy medveďa jaskynného (Ursus spelaeus), hyeny jaskynnej (Crocuta spelaea) a osídlenie z neolitu čiastočne aj z paleolitu. V jaskyni je známy výskyt až 17 druhov netopierov, z čoho za najvýznamnejší druh sa tu považuje podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum).

Jaskyňa bola objavená pravdepodobne mníchmi z jasovského kláštora. Známa je svojimi historickými nápismi na stenách. Najznámejším je nápis z roku 1452 zaznamenávajúci víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza medzi obcami Jelšava a Štítnik v Revúckej vrchovine. Do jaskyne sa vstupuje umelo vyrazenou štôlňou, ktorou sa v roku 1972 jaskyňa sprístupnila pre verejnosť v dĺžke 230 m. Jaskyňa je dlhá 300 m.

Jaskyňa bola vytvorená v prvohorných kryštalických vápencoch. Voda, ktorá presakovala po puklinách, vyplavila ľahko zvetrávajúce okry, čím vznikli podzemné priestory jaskyne. K rozpúšťaniu prispeli aj prítomné rudné minerály. Zo siení spomeňme aspoň Mramorovú a Hviezdnu. Jaskyňa sa preslávila predovšetkým bohatou aragonitovou výplňou ihlicovitých či kríčkovitých tvarov. Vznikla za veľmi špecifických podmienok. Môžeme ju vidieť hlavne v stropnej časti jaskyne a v menších výklenkoch. V Hlbokom dóme sa nachádza jazero.

Jaskyňa bola objavená náhodou pri razení prieskumnej štôlne Kapusta M. Cangárom a J. Proškom v roku 1954.

Važecká jaskyňa

Važecká jaskyňa sa nachádza vo Važeckom krase na okraji obce Važec. Dĺžka tejto výrazne horizontálnej jaskyne je 530 m, pričom dĺžka prehliadkového okruhu je 325 m.

Jaskyňa bola vymodelovaná guttensteinských vápencoch bývalými ponornými vodami Bieleho Váhu. Jaskyňu tvoria riečne chodby a čiastočne dómy vytvorené rútením (napr. Zrútený dóm). Výplň jaskyne je kvapľová výzdoba, predovšetkým stalaktity, stalagmity a sedimenty, ktoré naplavila voda Bieleho Váhu.

Jaskyňa je významným náleziskom medveďa jaskynného (Ursus spelaeus).

Vchod do jaskyne bol známy od nepamäti. V roku 1922 do jaskyne hlbšie prenikol O. A. Húska. Provizórne jaskyňu sprístupnili o 6 rokov neskôr. V súčasnej podobe je jaskyňa prístupná verejnosti od roku 1954.

Ochrana krasu a jaskýň

Dôležitou problematikou v súvislosti s krasom je aj jeho využívanie a ochrana. Činnosť človeka v krasovej krajine môže viesť v mnohých prípadoch jej závažnému poškodzovaniu.

Na povrchu sa v krasových územiach často realizuje veľkolomová ťažba vápenca. Okrem estetickej stránky, kde dochádza k narušeniu pôvodného vzhľadu krajiny, môže dôjsť pri odstreloch k poškodzovaniu kvapľovej výzdoby v blízkych jaskyniach či dokonca k zmene podzemného vodného režimu upchatím pôvodných podzemných tokov. S ťažbou súvisí nadmerná zaťaženosť dopravou a budovanie nových ciest, príp. lanoviek na dopravu kameňa.

K znehodnocovaniu povrchového krasu dochádza aj pri intenzívnej poľnohospodárskej činnosti, ktorá spôsobuje eróziu pôdy, splavovanie nesprávnym spôsobom použitých hnojív a chemických postrekov do jaskynných systémov s následným znehodnotením pitnej vody v krasových vyvieračkách, ktoré sú sčasti zachytené a odvádzané do vodovodnej siete obyvateľov okolitých obcí a miest. Podobné následky môžu mať zle vybudované skládky odpadu. Mimoriadnym rizikom je preprava nebezpečných látok cisternovými nákladnými autami. V prípade havárie dochádza k okamžitému priesaku nebezpečných látok do podzemia.

V sprístupnených jaskyniach môže dochádzať následkom neregulovanej návštevnosti k zmene mikroklímy. Spôsobuje ju osvetlenie reflektormi, telesné teplo návštevníkov (predovšetkým v ľadových jaskyniach), zvyšovanie prašnosti, zavlečenie spór a semien rastlín s následným vznikom lampenflóry, vyrušovanie zimujúcich živočíchov (platí predovšetkým pre nesprístupnené jaskyne) a pod.

Žiaľ, veľmi často sme svedkami poškodenej až zničenej jaskynnej výzdoby v niektorých nesprístupnených jaskyniach. Riešením je pravidelná kontrola lokality a v krajnom prípade aj následné uzatvorenie jaskyne špeciálnym uzáverom.

Všetky jaskyne na území Slovenskej republiky sú podľa zákona Národnej rady SR č. 287/1994 O ochrane prírody a krajiny zaradené do 5., teda najvyššieho stupňa ochrany. Mnohé z jaskýň sa navyše nachádzajú na území prírodných rezervácií, chránených krajinných oblastí či národných parkov. Pokiaľ však ľudia nezmenia svoj prístup k prírode, bude naďalej dochádzať k jej poškodzovaniu a ničeniu. Každý z nás má možnosť v prípade záujmu navštíviť niektorú z nesprístupnených jaskýň, kontaktovať najbližšiu oblastnú jaskyniarsku skupinu Slovenskej speleologickej spoločnosti a v prípade hlbšieho záujmu stať sa aj jej členom. Kontakty na oblastné jaskyniarske skupiny nájdete aj na internetovej stránke www.speleobratislava.host.sk.

Zoznam použitej literatúry

Bella P., 2000: Slovensko - sprístupnené jaskyne. DTP štúdio GRAFON, Liptovský Mikuláš, 64 s.

Bella P., Eliáš M., Kasák J., 1997: Slovensko - sprístupnené jaskyne. Knižné centrum, Žilina, 64 s.

Bosák P. a kol., 1988: Jeskyňářství v teorii a praxi. Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 215 s.

Droppa A., 1973: Slovenské jaskyne. Osveta, Martin, 168 s.

Jakál J., 1982: Praktická speleológia. Osveta, Martin, 384 s.

Kettner R. 1954: Všeobecná geologie III, Nakladatelství Československé akadamie věd Praha, 462 s.

Kunský J., 1942: Sedimentární konkreční krápníky. Sborník ČSZ 47, Praha, s. 61-62.

Kunský J., 1950: Kras a jeskyně. Přírodovědné nakladatelství, Praha, 163 s.

Přibyl J., Ložek V., Kučera B. a kol., 1992: Základy karsologie a speleologie. Academia, Praha, 354 s.

speleobratislava.host.sk