Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pieninský národný park
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 28.2.2006

Územie národného parku sa rozprestiera medzi obcami Červený Kláštor, Veľký Lipník, Stráňany a štátnymi hranicami s PIIR. Širšie územné vzťahy sú riešené ochranným pásmom nadväzujúcim na TANÄP a cestnú spojnicu miest Spišská Belá, Stará Ľubovňa a Mníšek nad Popradom.

Orograficky vlastný národný park zaberá časť pohoria Pieniny a v ochrannom pásme je jeho zvyšok a pohorie Spišská Magura. Na poľsko - slovenských hraniciach vystupuje spomedzi mäkkých slienitých hornín bradlového pásma mohutná skupina vápencových bradiel. Z oboch strán je obklopená flyšovými, piesčito - bridličnatými pohoriami, na severe je to magurská zóna flyšového pásma, na juhu flyšový súbor centrálnokarpatského paleogénu. Bradlové pásmo je spätne presunuté k juhu, na centrálnokarpatský paleogén. Samotné bradlá sú vlastne veľké šošovky z lavicovitých vápencov, vápencov jury a spodnej kriedy vypreparované z mäkších okolných hornín.

Z tvarov, popri bradlách, sú tu výrazné predovšetkým úbočia, zväčša na tektonických líniách a skalné amfiteátre — napríklad na Haligovských skalách, Holici a v skupine Kače. Doliny Dunajca, Lipníka a kotlina Lesníckeho potoka predstavujú výrazné depresie založené prevažne na význačných tektonických poruchách. Prielom Dunajca je štrukturálne antecedentný a formoval sa už vo vrchnom pliocéne. Doliny Lipníka a Lesníckeho potoka, pred vyústením do Dunajca, sú epigenetického charakteru. Z erózno - akumulačných foriem sú najlepšie zastúpené štvrtohorné riečne terasy, zachované nesúvisle pozdĺž Dunajca a Lipníka, menej v doline Lesníckeho potoka. Periglaciálne náplavové kužele sú zachované iba v menšom rozsahu v bočných dolinách potokov ústiacich do Dunajca a Lipníka. Krasový reliéf je slabo vyvinutý.

Pieninský národný park zaujíma v dejinách ochrany prírody celkom osobitné postavenie. Keď v roku 1932 vyhlásili na území Poľska Pieninski Park Narodowy (2708 ha), na našom území bola formou prírodnej rezervácie vyhlásená prírodne najhodnotnejšia časť Prielom Dunajca. Vzniklo tak prvé medzinárodné bilaterálne chránené územie v Európe.

PIENAP bol vyhlásený v roku 1967 (2125 ha). Jeho súčasťou sú prírodná rezervácia Pieniny - Prielom Dunajca (1932, 362,47 ha) a chránené prírodné výtvory Haligovské skaly (1967, 80,79 ha) a Prielom Lesníckeho potoka—Kače (1967, 29,53 ha). V ochrannom pásme boli ako samostatné chránené územia vyhlásené chránené prírodné výtvory: Jezerské jazero (1967, 0,47 ha), Jarabinský prielom a Travertínové jazierko—Kráter.

Osobitnosť morfologického vývoja územia, prielom Dunajca bradlovým pásmom nemá v celom bradlovom pásme rovnocennú obdobu. Okrem úchvatnej krajinnej morfológie i rad detailov (vrásy, do svahu zarezané riečne terasy, skalné veže a pod.) poskytuje výnimočné možnosti na exkurzné i vedecké využívanie. Na tento účel bol ako prvý na Slovensku vybudovaný náučný chodník Prielomom Dunajca.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972