Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenský kras  - národný park
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 12.4.2006

NP Slovenský kras leží J a JV od mesta Rožňava a je príkladom rozsiahlych krasových plošín (Koniar, Plešivská, Silická, Zádielská, Jasovská a Borčianska).

Geologicky patrí územie k juhogemeridnému synklinóriu a je budované komplexom mezozoických hornín, prevažne vápencov a dolomitov plytkomorského charakteru. Vo vyšších polohách sú to hlavne svetlé masívne vápence (wettersteinské), ktoré majú na planinách najväčšie rozšírenie. V podloží týchto, najmä procesmi krasovatenia značne dotknutých komplexov, ležia slienité bridlice a pieskovce spodného triasu. V priebehu viacerých horotvorných fáz, najmä počas kriedy, bol celý tento komplex tzv. silický príkrov nasunutý na metamorfovaný perm a trias meliatskej série, ktorá spod neho vychádza v tektonických oknách. Túto stavbu ešte skomplikoval zložitý systém vrás a tektonických porúch viacerých smerov. V neogéne dochádza pozdĺž týchto porúch aj k pohybom násuvného charakteru. V panóne boli zložité vrásové štruktúry exogénnymi pochodmi zarovnané na výraznú plošinu polygenetického charakteru.

Napriek rozčleneniu na planiny hlbokými tokmi riek je povrch planín celkove dosť plochý. Z povrchových vhĺbených foriem sú na planinách rozšírené rozličné typy krasových jám, ktoré sú tu najčastejšou krasovou formou. Hojné sú aj škrapy rozmanitých tvarov (pozri 1/4). Často utvárajú aj škrapové polia (Silická planina, Plešivská planina a pod.). Z podzemných krasových foriem sú najčastejšie jaskyne, pri vzniku ktorých sa výrazne uplatnili tektonické poruchy a pukliny. Z nich treba spomenúť Domicu s jednou z najkrajších ukážok kvapľovej výzdoby, Gombaseckú, Hačavskú, Drienovskú, Jasovskú a pod. Na území Slovenského krasu je aj najhlbšia československá priepasť — Brázda (-175 m). Z ďalších priepastí možno ešte spomenúť Malú jaskynnú priepasť (-142 m), Zvonivú dieru (-103 m) a iné. Z foriem podmienených činnosťou tečúcej vody medzi najreprezentatívnejšie patria tiesňavy. Z nich najkrajšia a najznámejšia je Zádielska dolina (pozri 11/17) a Hájska dolina s travertovými kaskádami.

CHKO Slovenský kras bola vyhlásená v roku 1976 (36 100 ha). Je nepochybne najvýznamnejším príkladom typov planinového krasu na Slovensku. Významný je aj počet a tvarová pestrosť jaskýň oblasti, či už je to známa jaskynná sústava Domica — Aggtelek (z 21 km podzemia je 5 km na slovenskej strane), Gombasecká s charakteristickým vývojom brčiek, alebo mineralogický unikát ležiaci na okraji jej ochranného pásma, Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Medzi veľkoplošnými chránenými územiami je blízka CHKO Slovenský raj a najmä CHKO Muránska planina (1976, 21 930,89 ha). Na území CHKO Muránska planina možno sledovať závrty, ponory, vyvieračky — známa Periodická vyvieračka v doline Furmanec, pri Tisovci žiaľ po zachytení na vodovodné účely už len názvom pripomína pôvodný typ, bogaz pri Muráni, ale aj mineralogické náleziská, najmä v okolí Tisovca.

Pozn: v súčasnosti už Národný park Muránska planina a Národný park Slovenský raj.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972