Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Limonit
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 26.4.2006

Je to vlastne odroda goethitu (a — FeOOH) s adsorbovanou vodou. Používa sa aj jeho slovenský názov hnedeľ. Pomenovanie limonitu je gréckeho pôvodu a naznačuje jeho výskyt v močiaroch.

Limonit je zmesou niekoľkých minerálov, v podstate teda polyminerálnym agregátom. Skladá sa z kryptokryštalického agregátu kryštálikov kysličníkov železa. V zmesi vystupuje goethit, lepidokrokit, hematit a ílové minerály, ďalej môžu byť prítomné hydroxidy hliníka. Často je zložený len z goethitu.

Farbu limonitu ovplyvňuje mineralogické zloženie, chemizmus, zrnitosť, porózita a podobne. Môže byť žltá, hnedá predchádzajúca cez červenú do gaštanovej až čiernej. Limonit je zväčša zemitý, kusový, alebo utvára guľovité (lebníky), obličkovité, kvapľovité a oolitické agregáty. Utvára i pseudomorfózy napríklad po pyrite, siderite, kalcite a podobne. Tvrdosť a pevnosť limonitu veľmi kolíše podľa povahy jeho agregátov. Zemité odrody hnedej a žltej farby, tzv. okry, majú nízku tvrdosť 1—2. Čiernohnedé a sivohnedé až skoro čierne odrody bývajú zväčša tvrdšie, celistvé a lesklé.

Limonit je dôležitá železná ruda. Nachádza sa v početných ložiskách, na ktorých je jednak primárneho pôvodu — pochádzajúci z povrchových vôd, alebo sekundárneho, keď vzniká z iných minerálov, najmä sideritu, magnetitu, pyritu, chamositu a podobne.

Na Slovensku sa s limonitom stretávame takmer na každom ložisku. Pekné kvapľovité agregáty limonitu sú známe zo Železníka (pri Sirku), z Hrádku (pri Štítniku), z Rožňavy, Poproče a Hronca (pri Brezne). Nachádza sa tu na sideritových ložiskách intenzívne zvetraných do hĺbky až do niekoľko desiatok metrov, v dobre vyvinutom železnom klobúku (gossane). Z Rožňavy (z nadá-bulských žíl) sú známe veľmi pekné, kvapľovité, čierno sfarbené agregáty limonitu, pokryté ojedinelými kryštálmi supergénneho barytu. Limonity infiltračného pôvodu vzniknuté vyzrážaním oxidov Fe v dutinách a puklinách triasových, karbonátových hornín vplyvom cirkulujúcich krasových a puklinových vôd sú známe napríklad z Valaskej Dubovej (pri Ružomberku), na Veľkom Šturci a v pruhu medzi Ponikami a Povrazníkom (pri Banskej Bystrici).

Rozsiahle gossany železnorudných ložísk poskytli mnoho stoviek a tisícov vzoriek. Za vzácne možno považovať hlavne veľké vzorky s charakteristickou kvapľovitou štruktúrou, ktoré popri mineralogickom aspekte spĺňajú i funkciu estetických exemplárov pre mineralogické expozície, prípadne zriedkavejšie ukážky foriem tzv. lebníkov.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972